ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Predávam plody Božieho leta,
predávam sladkosť i krásu sveta,
predávam kvety, stvorenia Pána,
kúpte si zore, kúpte si rána,
kúpte si oheň, berte ho jari
a berte Bohu úsmevy z tvári,
nech zmenia svet, čo smutné má deje,
ó, nech sa jasot po zemi leje,
nech vojde teplo do ľudských dlaní
a srdcia chladné šíp lásky raní
a oči s plačom pospája dúha,
brat nájde brata, stretne druh druha,
v objatí dneska, nie ako včera,
onežnie pohľad, čo slzy stiera,
omladne líce, šľahané, bité,
oživne srdce a nájde nite
ku vôni záhrad, ku vtáctvu stromov
a spevom bude zunieť váš domov,
kúpte si kvety, kúpte si pieseň,
predávam slnko, odháňam jeseň,
víchrice šibem, mračná sa riedia,
kúpte si kvety, rozprávať vedia,
milovať, snívať až po hrob biely,
kúpte si kvety, majte svet celý!

Do ulíc bežím, na rohoch volám,
podídem k chrámom, vrátim sa k školám,
ku starým bránam, k zasneným sklepom,
v nadšení volám, v zápale slepom,
volanie moje, sťa sladký spev je,
okríknuť, zahnať nikto ma nevie,
moja reč v snách je, môj hlas je v lýre,
moje sú prúdy aveníd šíre,
tváre sa stretnú, ruky sa zdravia
a oči ľudské o kvetoch vravia,
o nebi myslia, kým moje prsty
kropia dav ohňom, sťa sväté krsty
a ako Mojžiš, čo svojmu ľudu
vrátiť mal rodnú posvätnú hrudu,
i ja na púšti udieram prútom
na čiernu skalu a k všetkým kútom,
kde smädia srdcia a vyschnú rety,
podávam nápoj, ponúkam kvety,
i k tomu, čo má pošmúrnosť v zrakoch,
posielam mieru belostných vtákov,
i k tomu, čo sa nebesiam rúha,
vo vetre veje mojich snov stuha
a tým, čo padli z životných hladín,
bozkávam kríže, šľapaje hladím.

Kúpte si kvety, priatelia drahí,
pokryte vôňou domova prahy,
postavte vázy, ozdobte stoly
a ak vám smutno, ak život bolí,
zložte si ruky, spievajte spolu,
i ja som spieval, sadil som roľu,
kosil som lúku, stínal som horu
a prišla chvíľa temného moru,
utiecť som musel, nemať viac zory,
vyhnancom stať sa, domov môj horí,
som Jóbom, Boh mi na čelo klopol,
zo záhrad prach mám, z muškátov popol,
kúpte si z neho, je chmúrny,
bledý, ako ho miniem! predám ho kedy!
bôľ mi z rúk padá i z mojej riasy
kosil som bolesť, zbierajte klasy,
vezmite stesk môj, ulice v meste
posypte ním a domov ho neste,
posväťte krb svoj, skloňte sa pred ním,
dávam svoj kvet, som vyhnancom biednym,
opadám, hyniem a žiaľ ma stláča,
ako keď klesá nad vodu vtáča
a hľadá trávu, bylinku vrchnú,
lupienky zo mňa po jednom pŕchnu,
šepkajú smrtnej modlitby vety,
tešte sa, plačte, kúpte si kvety!