Zlatý fond > Diela > Spod Južného kríža


E-mail (povinné):

Rudolf Dilong:
Spod Južného kríža

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Peter Krško, Lucia Trnková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 166 čitateľov

Za hlasom srdca


Len kto sa lúčil od rodnej zeme,
vie poznať, že svet má srdce nemé,
voláš na ľudí, voláš, ach, beda,
teplého slova ozvena nedá,
hovoríš — mlčí, nezažneš — blčí,
po svete pustom vyje hlas vlčí,
stmieva sa, noc je, hľadáš v nej azyl,
akoby do pŕs dýku ti vrazil,
už iba v duši dozvukom zvučí
to, čo ti deň dal, čo raní, mučí,
dvíhaš zrak hore, nevidíš neba,
obzrieš sa naspäť, nenájdeš seba,
pre pohľad trpký, tesnejší, užší,
len srdce bije, len srdce búši,
ozvať sa chce a v nemote skoná
to, čo v ňom znie a to, čo v ňom stoná,
nevydá hlasu, nevydá slova,
len búši tupo a búši znova
a znie a hudie, večne je v prúde,
zastane, až keď raz mŕtve bude,
keď zísť nám príde zo strání stínnych,
usmrtí nás a nezraní iných
a ani vtedy, keď zem nás schová,
nezbudne po ňom hlasu, ni slova.

Bežať chceš ďalej, krátka je cesta,
niet sa kde podieť a nieto miesta
pre dušu, pre sen, pre vidín brehy,
pre nádych lásky, pre kvapku nehy,
rozjímaš mlčky o svetoch malých
a noc je veľká a plný kalich,
zastaneš, stŕpneš, nekročíš viacej
po zemi mŕtvej, po zemi spiacej,
len srdce ide, nezastaví sa,
ide a ide, sťa chmára lysá,
čo kdesi v diali, v tajomnej diali
takisto zomrie, sťa stĺp sa zvalí,
zhynie, sťa Ikar, slepý vták slnka,
je z neho popol, snáď vánku vlnka,
snáď ohňa záblesk, posvätná váza,
snáď minca zlatá, snáď obeť kňaza
a ty sa v nočnom zobúdzaš prachu,
dych sa ti chveje, dušu máš plachú,
počítaš dlhé údery hodín,
zhŕňaš ich zrno, smútok ich plodín,
len srdce tvoje, osudu kolo,
krúti sa, je tým, čím vždycky bolo,
čuješ ho, steká, ako mušt hrozna,
spieva, ach, spev ten ktože z nás spozná!

A ráno vstávaš a zem sa pohne
a vidíš na nej opätne ohne,
za vrchmi zoru, na riekach žiaru,
na cestách púte, oblohu jarú
a vidíš srdcia, úbohé, bludné,
šibe ich prúd sna? prúd lásky? prúd nie,
len vody temné, stojaté, kalné,
nesú ich v chmúrne diaľavy diaľne
a kým by srdce žiaľom ti zmäklo,
démonov zvú a hľadajú peklo
a darmo voláš, pýtaš sa márne,
kde sú ich polia, siatiny jarné
a kde ich stany oddych im stvoria
a kde ich chleby poludním horia,
z hlavy svoj klobúk nesnímu dolu,
nezložia ruky, nepozvú k stolu
a tvoje srdce len klope, klope,
zomiera, padá a hrob si kope,
pochová seba len v sebe samom,
horizont mizne a sen je klamom,
bez ohňa zem je, v ranách niet rána,
vymreli domy, prázdna je brána,
okolo krovísk spia rovov dumy,
mohyly ľudské, sŕdc večné rumy.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.