Zlatý fond > Diela > Spod Južného kríža


E-mail (povinné):

Rudolf Dilong:
Spod Južného kríža

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Peter Krško, Lucia Trnková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 152 čitateľov

Holuby


Námestie šíre v slnku sa kúpe,
kým mesto dravé, ako plod v šupe,
šuchoce, šuští, ožíva, puká,
večne ho seje tajomná ruka,
večne sa rodí, dužie a kypí,
vrie, šumí, sťa kvet košatej lipy,
keď včely v kŕdľoch zabzučia, vzplanú
a pijú jeho nebeskú mannu,
námestie šíre v slnku sa hmýri
a kým ho strhnú prúdy a víry,
hučiace davy i ľudské trosky,
kým prejdú vozy, i život ploský,
stvorí svoj kútik, svätyňu svoju,
kde človek vyhne s démonmi boju,
zápasu s peklom, diablovým vidlám,
zmäkne, sa vráti zasa ku krídlam,
v pohľade zjemnie, deň stratí škvrny,
akoby blankyt sladkými zrny
posýpal zem a hľa, Božie gesto
zajalo ľudí, akoby mesto
poliate bolo stvorením neba,
z rúk ľudských vtáky prosia si chleba,
zobkajú z dlaní, sedia na pleci,
ľudia sú milí, šťastní sú všetci.

Zastaneš chvíľu, si malé decko,
rozsypal Pán Boh milosti vrecko,
zo zeme rastú do neba schody,
zdá sa, že nové nastúpia rody,
akoby Božích epocha synov
prišla zas na svet bez ľudských stínov,
sväté a čisté stvorenia Božie
nemajú viacej pod nohou hložie,
akoby tvárnosť zmenili zeme,
akoby samy stvorili semä,
čo rastie, kvitne, na roli klas dá,
vinie sa sladko ku brázde brázda,
od ľudí k ľudom chodník sa kráti
a zdá sa, človek sám kvety šatí,
i vtáčkom jesť dá, i slnku velí,
i vetrík riadi, oblaky delí,
poslúcha zver ho a zem je slúžka,
zarodí jabloň, zarodí hruška,
všetko je úsmev a všade spev je,
hnevivý sused preklínať nevie,
i on sám ide, ľahký sťa srna,
holúbkov kŕmiť, nasypať zrna,
kochať sa v deťoch, nájsť svoj deň veľký,
nájsť lásku v tvoroch, počuť jej znelky.

Ó, Plaza Mayo, máme ťa radi,
kto tu z nás zastal, zasnene hľadí,
na tvoje plochy anjeli dýchli,
je sviatok sna a ľudia stíchli,
hľa, kročia o krok, biely je kameň,
páli im nohy posvätný plameň,
poludnie zuní, ako zvuk kovu
a všetci idú hľadať vlasť novú,
otčinu snovú, krajinu zory,
i ten, čo za ňou neprešiel hory,
i ten, čo má ju len v srdci chorom,
púšťal sa svetom, brodil sa morom,
ach, možno je to jeden z nás, ktosi,
koho už mnohé skropili rosy,
koho zrak bolí a o krok ďalej
stratí sa sveta v uličke malej,
hľa, odvial by ho vetrík, sťa byľku,
no tu sa zháči, postojí chvíľku,
mrviny zbiera po pustých vačkoch
a trúsi, trúsi a volá vtáčkov,
i srdce svoje drobí na kusy,
i smútky svoje holúbkom trúsi,
berte si všetko, vtáčkovia plaví,
dneska je sviatok, deň Božej slávy!





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.