SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

XXII. Samo Tomášik: Hej, Slováci!

Hej, Slováci! ešte naša slovenská reč žije, dokiaľ naše verné srdce za náš národ bije: žije, žije duch slovenský, bude žiť na veky, hrom a peklo, márne vaše proti nám sú vzteky! Jazyka dar sveril nám Boh, Boh náš hromovládny, nesmie nám ho teda vyrvať na tom svete žiadny; i nechže je koľko ľudí, toľko čertov v svete; Boh je s nami: kto proti nám, toho parom zmetie. I nechže sa aj nad nami hrozná búra vznesie, skala puká, dub sa láme a zem nech sa trasie: my stojíme stále pevne, ako múry hradné — čierna zem pohltni toho, kto odstúpi zradne!