Venčok básní a spevov slovenských
Autor: Milan Beneš
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Erik Bartoš, Jana Jamrišková, Klaudia Miezgová
Som ten, ktorému v uši znela pieseň matky-otrokyne. Tá pieseň z mojej duše nikdy, nikdy nevyhynie. Tak smutno znela, divným bojazlivým bôľom sa tíško niesla naším úhorovým poľom, až chytila sa v detskej trasúcej sa duši. Som ten, čo dozrieval pod bičom otrokára, pod bičom, ktorý nestrábené rany denne znovu pootvára, že žiadna z nich sa nikdy, nikdy nezahojí. Môj chrbát zkrívený už narovnať sa bojí, však vo sklopenom zraku posiaľ skrytá iskra horí… Som ten, čo čaká na ston poplašného zvona, bo ťažko zhynúť otrokovi, pokiaľ pomstu nevykoná. Až potom vystrem chrbát, rumeň zfarbí líce. Dovtedy sadiť budem stromy, z ktorých rastú šibenice. Ó, smutno znela pieseň matky-otrokyne! (Verše 1912)[2]
[2] Básne tohoto chýrečného slovenského básnika boly vydané nákladom Kníhtlačiarského účast. spolku v Turč. Sv. Martine.
