Kroje a svadba v Lopašově

Keď sa blížia ku ženíchovmu domu, beží predný družba tam po predku, vypýta si „mrváň“ (zapletaný okrúhly koláč) abo „bránku““ (štvorhranný koláč), vynesie ho na ulicu a hádže chlapcom na chvátačku. Najprv vyhodí na jedno miesto kôš bez dna, na ktorom chlapci po tme sa chvátajú a hneď na to druhý koláč. Kto si z toho koláča uchytí a vezme to na jarmok, šťastie mu na jarmoku poslúži.

Keď sa družina pred jeho dom sblížila, spievajú:

Medzi dvermi čaká ich už jeho matka držiac v jednej ruke dve sviece na kríž stužkou sviazané. Nevesta sa jej pýta: „Rada-li nás má mamičko máte?“ Svekruša odpovie: „Rada, kebych vás rada nemala, nebola bych tolkých ludí pre vás poslala.“ Podá ruku neveste, ktorá jej ju a svokrovi pobozká. Nato vovedie ju do izby, kde ju pokropí sväcenou vodou.

Hneď za svadobníkmi dovezú družba a jedna abo dve ženy rúcho výskajúc a spievajúc:

Ženy majú plátenú kapsu abo vrecko s črepami, ktorými štŕkajú a volajú, že majú moc peňazí, kým svadobníci nezasadli za stoly, predávajú na voze mladonevestine duchny. Jej družba stojac na voze ich licituje a jeho družba kupuje. V duchne abo v plachte v rožku majú zaviazané 20 kr., ktoré jej tam jej matka zaviazala, preto pýtajú 20 tisíc, poukazujúc, že ich i tak v rožku zaviazané nájdu. Keď sa nesjednajú, obráťa sa s vozom von na ulicu a tak sa aj dva razy vráťa, až sa sjednajú na 7-8 tisíc, ktoré mu jeho družba v 7-8 krajciaroch vyplatí. Ten si ich podrží pre seba, lebo to je jeho zásluha. Na to družbovci složia duchny a truhlu do komory.