ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Bože mój, oče mój, ej, čo som urobila, keď som pre jedného ej, šeckých opustila. Opustila som ja ej, sokola pre páva, išla bych ho hladat, ej, neviem, kde sedáva. Sedáva, sedáva ej, na volačem dvore, na volačem dvore ej, na hadbavnej šnóre. Hadbavná šnórečka ej, velice tenučká, ona sa vrezala ej, do mého srdéčka. A ked sa vrezala ej, už sa nevyreže. Už mému srdénku ej, nikto nezpomóže. Neni v Lopašove ej, takého nožíčka, čo by hu vyrezau ej, z mojého srdéčka.

Idem, idem lebo musím, chudobnej som materi syn. Chudobná ma manka mala, chudobne ma vychovala, kedy za groš, kedy za dva chlebíčka mi kupovala.

Ej hory, hory, zelené hory. Dze sa mi podeli rodiče moji. Rodiče moji dávno zemreli a mna sirotku tu zanechali. Sirota nevolná včul si svadbu strojí, dobre si pomysli, koho na nej neni. Neni na nej, neni, mojeho tatýčka: vyrostla už na ných zelená trávička. Zelená trávička, červený hrebíček, tam mi odpočívajú mój starý tatýček.

Smutná noc, tmavá noc, ked neni mesáčka, ale je smutnejšá svadba bez tatýčka. Smutná noc, tmavá noc, ked neni dennyčky, ale je smutnejšá svadba bez mamičky. Chodzila dzevenka po novém cintery, hladala hrobeček, dze jej manka leží. Stante manko hore, budem sa vydávat podte mi, mamičko, vienek odevzdávat. Ach céruško moja, odezdaj si sama, šak tebe nebolo vydaju potreba. Na mej manke hrobe štyri fóry hliny, vyróstou mi na ných rozmarín zelený. Rozmarín zelený, už ta ja mám dosci, už sa z mej mamičky rozsypaly kosci.

Pozrite tatýčko na lančársku vežu, jak ten mój veneček do ručníčka vážu. Vážu mi ho, vážu, na štyri uzlíčky, že ho nerozvážu knazove ručičky. Vážu mi ho, vážu, na jeden veliký, že ho nerozváže celý svet široký.

Pozrite mamičko na vrbovský rýnek, tam sa chlapci bijú o zelený vienek. Zelený vieneček za stolom prekvitá, volačí šuhajko ode mna ho pýta. Nepýtaj šuhajko ode mna od samej, ale si ho pýtaj od mamičky mojej. Mamička hovorá, že ti ho nedajú, ale ta šuhajko dycky spomínajú.

Ešte ona môže byt, ešte ona môže byt. od sobáša: Aká žena taký muž, čo si chytiu, to si drž. Prim: Aký išól, taký prišól. Kontráš hraje: Veru prídu, veru prídu. Basista: Trúfam, trúfam.

Dobre si dzevenko v svém srdéčku rozváž, abys neplakala, ked pójdeš na sobáš. Šak som si myslela aj rozvažovala, preca som plakala, ked som prisahala.