ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V deň svadby, čo býva obyčajne v pondelok, schodia sa ráno o 7. hodine svadobníci, každá stránka u svojich. Za ten čas „pristroja mladú nevestu“, pripravia jej partu a zapletú vrkoče.^[1] O 8 — 9 hodine idú s muzikou po mladú nevestu. Mládenci skáču pred muzikou s flašami a ponúkajú svet.

Za muzikou kráčajú chlapi, za tymito mladý zať samotný, ženy a dievky idú spievajúc naposled. Starí svatovia majú, malý rozmarín v gombičkovej dierke na kabáte zastrčený.^[2] Muzika hrá mládencom do tanca a ženy spievajú si svoju nôtu:

V Lančári:

*

Pred domom mladuchiným zastanú a „predný družba“ ide po predku, zaklope paličkou na veraje dverí a pýta: „Páni mlačí, páni starší, páni principáni! Jeli sloboda do tohoto domu vejít lebo nie?“ A keď oddavač odpovie, že „sloboda“, prednesie družba svoj vinš. Za ním predstúpi pytač a s vinšom žiada mladú nevestu ku siedmej sviatosti do chrámu božieho. Keď to všetko oddavač dovolil, zavolajú jej rodičov, pripomenie im, že obe stránky jedna pre druhú opúšťajú rodičov. Káže mladým, aby sa rodičom odprosili. Na to si kľakne mladý zať, potom mladá nevesta a rodičia im požehnajú. Najstarší a družica donesie na stôl perá pre družbov a mladoženícha s vinšom. Perá porozdáva starý svat.