ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Pomaly všetcia svadobníci povchádzali do izby a posadali si za 3-4 stoly. V kúte za „prenným stolom“ na „krížnych lavicách“ sedí mladoženích a mladá nevesta, im z oboch bokov po jednej družice, vedľa ml. nevesty krstná mamka a tak starí svatovia. K ostatnému stolu posedajú si vyberaní šarvanci, ktorí sa po celý čas rozpustile držia a všeliake kratochvíle prevádzajú. Tento stôl volajú „drahovským“ a stolovníkov „drahovčanmi“ (podľa dediny Dráhovce, kde majú byť chlapi veľkí figliari). Keď si všetcia svatobníci miesta našli, stane oddavač, zabúcha družbovou paličkou na hradu, pomodlí sa hlasite a za ním všetcia Otčenáš po šušky. Nasleduje „večera“.

Na stole čakajú už porozkladané na misách abo pod misami koláče, v džbánkoch trungy (víno a pivo) a v skleniciach pálené („motúz“, „špagát“). Družbovia posluhujú, nosia na stoly nápoje a jedlá: najprv polievku hovädzú, potom mäso s chrenom, kapustu s bravčovinou, zatým polievku drchovú (kutľovú), hovädzú pečienku s čiernou omáčkou, kuraciu polievku a na každý stôl po mise s jednou pečenou sliepkou, ktorá drží v zobáku klásik z raži (na znak, že ju chytili na smetisku), na predňom stole má ale rozmarín. Starý svat sliepku rozdelí a trtoľ s rozmarínom pošle kuchárkam zpiatky. Naposledok príde kaša sladká. Koláče sú plnené, „bránky“ sú len holé ale pletené zo dvoch kusov. Mladucha, ktorá sa popredku doma najedla, tuná „pre móres“ neje ani nepije a má tanier hore dnom obrátený.

Keď sa kaša na stoly donáša, prídu do izby kuchárky, každá s poviazanou rukou, že si ich opálily a tu im hostia skladajú sa na taniery po krajciari po dva „na bolesť“. Za ten čas „drahoučané“ utečú preč, abo hádžu im gombíky a staré krajciare na tanier.

Po večeri postavia v ručníku zaviazaný batoh, starý svat (oddavač) zaklope paličkou a poprosiac o ticho rozdáva z batoha „dary“ od mladej nevesty a od jej krstnej matky chlapom ručníky, ženám čepce, plátno. Starý svat za každým darom zaklope a vyvoláva mená hovoriac: „Táto mladá nevesta ešte na vás nezabýva, že vás verne miluje, jak srdénko milé, aby ste tento dar za lásku prijali.“ Patričný odpovie: „Neradujem sa tomuto daru, ale nado všetko jej dobrému zdravú.“ Niektorý ale zvolá: „Hopsa darčok (abo strapčok), na rok chlapčok!“