Kroje a svadba v Lopašově
Autor: Pavol Socháň
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Katarína Tínesová, Viera Marková, Klaudia Miezgová
V nedeľu pred svadbou k večeru snáša rodina oboch stránok do ich domov v košach koláče, kurence, šunky a pod. veci, za to im tam spravia hostinu. Krstná matka donesie tiež kôš koláčov a jeden „na dor(t)nik“, ktorý je tak veľký, že keď ho upečie, musí dať pec vyvaliť, aby ho mohla vybrať. Družice hotujú v mladonevestinnom dome rozmarínové „perá“ a „mašle“ pre družbov a mladoženícha. (Pero mladoženíchovo po svadbe uschovajú a keď niekoho zuby bolia, s tým ho kädia.) Pristrájajú „vienok“ a „partu“ pre mladú nevestu. Družice pri tom spievajú:
Stojí kačenka v vode studenej, vije perenko z ruže červenej. Keď ho uviješ, komu že ho dáš? Tebe, šuhajko, keď pôjdeš od nás.
V Lančári (susednia obec) volajú túto hostinu „vienok“ u mladej nevesty a „svieca“ u mladého zaťa. Tu jedia, pijú a muzika im hrá. „Sviecou“ volajú preto, že svieca sa pálila len na veľké sviatky a slávnosti rodinné, ináč svietili si z kahancov abo olejových lampičiek. Na svieci nebolo žiadnej výprauky (besedy).