Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Katarína Tínesová, Viera Marková, Klaudia Miezgová . Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 32 | čitateľov |
Na to z predného stola všetko dolu poskladajú a predný družba stojac v kuchyni drží tri krížom sviazané sviečky, klope paličkou na vereje izbenných dvier a pýta si, aby mu bolo dovolené dnu vstúpiť? Čo keď mu dovolia, vníde a pristúpi ku prednému stolu a pýta sa, či mu sloboda na stôl, kde božie dary prebývajú, vystúpiť? I to mu dovolia; družba vykročí na stôl a zase sa pýta, či mu dovolia pár slov prehovoriť? Keď mu dovolia, začne s vinšom pýtať mladú nevestu do lože: „Čítam v I. a II. knihe Mojžišovej: Pri začátku sveta stvoriu Buh nebe aj zem a šetko, čo je na nebi a na zemi stvorené; stvoriu Buh vrchy, na vrchy skaly; stvoriu Buh raj, do raja človeka jednoho, na svatý obraz podobného, kerý nemau ména žádneho, poslau Buh štyroch anjelou, t. j. štyri holubice na štyri strany strany sveta, aby šly hladat meno človeka. I šly a našly meno človeka Adam. Starala sa sv. nerozdílna Trojica, odkál by mu mohla manželku zjavit aneb zvestovat. Dáme mu ju z vrchu hlavy, bude nad neho, dáme mu ju z paty nohy, bude pod neho, dáme mu ju z boku rebra lavého, to jest manželka jeho, on ju verne miluje a v svém srdci nosí. Včul páni starší, páni mlačí, páni principáni, jeli slobodno túto mladosobášnú z tohoto poctivého zástolá vyvésti alebo nye?“ Starý svat odpovie: „Slobodno.“ Na to družba zase hovorí: „Ja hu chcem sprovodit tak, jak nekdy sprovodiu andel Rafael mladého Tobiáše do lože bielenej, dnešný den vystlanej, bielym barchanem prikrytej, de budú spolu v lásce a svornosti prebývat s Kristem pánem až na veky. Amen.“
Družba vytiahne si z vačku ručník a podá ml. neveste, ktorá vystúpi na stôl a tu družba ju tri razy do okola ovedie, za každým pokloniac sa mladoženíchovi. Po treťom zase sídu na zem a družba ju so stola sošikuje. V Lančári povodí družba najprv ml. zaťa a potom sa oba mladosobášni so stola odoberajú od každého svadobníka ale nie holou rukou, lež ona cez ručník a on cez zásterku.
Pri tomto akte muzika hrá a svadobníci spievajú:
Neplačem ja preto, že ja musím spat, ale plačem preto, scú mi vienok vzát. Najprv do komory, potom na horu, moje kamarátky, poručena bohu.
Keď ju vedie družba von, svadobníci spievajú:
Najprv do komory, a potom na pec: najprv bude dzieuča a potom chlapec.
*
Zahrajte mi muzikanti vesele, zakád ja mám svoj veneček na hlave; zahrajte mi muzikanti vesele, zakád ja mám své družičky pri sebe. Začnite mi muzikanti smutne hrát, keď mi budú mój veneček s hlavy brát. Začnite mi muzikanti smutne hrát, ked sa budú mé družičky odberat.
— etnograf, fotograf, publicista a spisovateľ Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam