ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V tom čase prídu tam ženy z rodiny mladej nevesty a krstná manka, ktorá jej donesie čepec a rados(t)ník, pri ňom orech. Radostník je koláč podoby kolesa a tak veliký, že keď ho upečie, musí aj kachle rozváľať a keď ho nesie, trčí jej aj z obrusa na chrbte von. V svadobnom dome ho schovajú a až v utorok po večeri ho mladšia kuchárka vynesie na chrbte v plachte.

V tom samom čase privezie jeden chlap na káre ženu pradúcu na praslici, na ktorej má jabĺčko priviazané a spieva:

Na to vojde do izby a tam pradie a každý jej chce to jabĺčko schvatnúť, ona si bráni, až keď jej ho uchvátili, odhodí praslicu do kúta, aby si teraz oni na nej priadli, keď jej vzali jabĺčko, čo na sliny mala. Praslica je pre mladú nevestu od jej matky poslaná. — Keď sa mladý zať priženil, dovezú tam namiesto ženy s praslicou chlapa s kosou.

Medzi tým ženy z rodiny a krstná odpletú mladej neveste v komore vlasy, pripravia grguľu a „začepčá“, pri čom ona kľačí. Prvý raz jej dá čepec na hlavu mladý zať (ale naopak), aby jej ho môhol aj svaliť, keď ho nahnevá. (Ženy, keď im kto v zlosti čepiec s hlavy strhá, kričia: „Nedal si mi ho ty na hlavu, aby si mi ho móhol strhat!“ Muž má k tomu právo.) Keď ju „začepá“, kľaknú si asi 4 ženy „do kopy“ a prikryjú sa s ml. nevestou postelnou plachtou a zavolajú ml. zaťa, aby si poznával, ktorá je jeho žena. Keď ju nenájde, musí sa zameniť ženám zlatovkou. Nato odvedie si ju do izby, tam zasadnú všetcia za stoly a čakajú na obed.

V pondelok je pri obede chren sladký, v utorok kyslý.

Keď začepčia mladú nevestu, spievajú: