Zločin a pokánie

Jánovi Chomútovi sa nespí. Trudné, trápne myšlienky letia mu hlavou, krv vrie a páli v žilách. Anna Bohúnková mu nejde z umu, vidí jej svodný úsmev, plamenisté, veľké čierne oči, hybký driek, strunisté ramience, ktoré sa ako blesk vyrvalo z jeho mocnej ruky… A hlas, zvonivý smiech a divné, hrdé reči…

„Bože, odpusť hriechy!“ vzdychol, prevaľujúc sa s boka na bok na posteli… Tma, ako v rohu, kozúbok dávno vyhasol, len ohromná, zvonku kúrená pec ešte hreje. Pomodlil sa, ale sen nejde. A tma ho dusí, dusí. Jemu je strašná tma, strašná samota… Vstane, podpáli sirkou mastný borový kŕč na kozúbku a priloží borových triesočiek. S pece šumí trojné dýchanie detí.

Neisté požmurkávanie malinkého ohníka na kozube ho uspokojuje, on tíchne. Pozre na stenu, kde vidí obraz Márie sedmibolestnej. Nebohá žena priniesla pestrý, za sklom zasadený obraz s ďalekej púti. Sedmoro mečov vrazeno je v rudé srdce Matky Božej. Čo to vidí?… Veď sa jej oko blyslo, akoby ohnivou slzou, a ako by mrklo na neho — a taký strašný smútok rozlial sa po jej tvári! Hľa, veď k bôľnemu plaču stiahlo sa jej bledé líce!

Ján sa vzchopil a sadol na posteli… Zase jas z oka Márie, zase smútok, plač na tvári… Sedem mečov sa hýbe, ako by sa vrážaly hlbšie do rudého srdca… Vyskočil, rozplamenil rýchlym točením zhasínajúcu borovú triesku… osvietil obrázok…

Tak je… to sa mu len prisnilo… Oko chatrného, jarmočného obrázka mŕtvo hľadí, tvár je mŕtva, líce papierovo-bledé…

Trieska ešte horí… posvieti si na deti…

Tam na teplej peci ležia. Janko drží sestričku Hanku za rúčku; Ondriško odkopol vo sne modrú perinku — vidno jeho nahé, biele údy, okrúhle tučné hrdielko… Ján prikryl ho perinkou, aby sa neprestydol, keď k ránu pec vychladne.

Vonku strhol sa víchor so snežnou metelicou. Strecha časom spraští, na malé obloky bubnujú snehové chomáče, hnané vetrom… Búrka vonku je obrazom nepokoja v hrudi Jánovej… Lenže búrka vonku je studená, mrazivá, a búrka v jeho hrudi je ohnivá, páliaca… Tým sa, možno, vzájomne vyzdvihly, lebo Ján zaspal tvrdým snom, ale až nad ránom.