Zajko Bojko

Kde sa vzali, tu sa vzali, boli zajci chutní, malí a v tom lese pod dubom bolo im sťa holubom. V teplom domku, namojveru, bolo ich tam za pol meru, doniesla ich v hojný rok vrana, a či iný zmok. Bol tam Macko, Mucko, Mica, malá Méca parádnica, všetko zajci ušatí, i ten Bojo strapatý. Mama, tata boli radi, že ich toľko, že sú mladí, lebo sa im videlo, že je s nimi veselo. Na tú radosť, že ich veľa, rodina sa zišla celá — Kto to zmyslel, kto to nie, spravili si krštenie. Prišli zajci, prišli tetky, zhora-zdola na posiedky, na tú veľkú hostinu, preveselú hodinu! Straka rýchlou bola zváčkou, maškrtná myš umývačkou, chrčok nosil na stoly, vše do vlastnej stodoly. Pani kmotre, pani líške, odkázali po pipíške, aby prišla, lebo nie, že je u nich krstenie. Ale kmotra odkázala, že by kožuch plátať mala, že nepôjde o suchu v ošklbanom kožuchu. Bez pozvania králik prišiel a s ním sused, čujný syseľ, veverička veselá za vrchstolom sedela. Tata znášal chutné kúsky do hrnčíčka, do kapustky, zajačička premilá pampúšiky pražila. Vrabec pekné vinše skladal, ktože by to bol v ňom hľadal?! Krásne slová, zvučný rým: „Čimčarara, čim-čim-čim!“ Aby kmotor nemal škodu, pili iba čistú vodu, preto potom nejeden triezvy vám bol ani peň! Jedli, pili, hodovali, po dva kúsky razom brali, všetko chváliac naporad: „Dobré je to, kto to rád!“ Od stola keď potom vstali, pekne všetci zaželali, ako káže dobrý tón: „Kadiaľ dnuka, tadiaľ von!“ A keď sa už domov brali, výslužky im chutné dali, každý dostal výslužku, po pampúšku, posúšku. Mama, tata natešení, že už majú po krštení i že hostí bolo moc, zamkli bránku: „Dobrú noc!“ O chvíľu už, o minútku, spal už každý v svojom kútku: mama, tata, zajci malí, spali, spali, sladko spali od svitania do šera, do samého večera.