E-mail (povinné):

Ľudmila Podjavorinská:
Zajko Bojko

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Lenka Bobčíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 91 čitateľov

Dostihy

Žili-boli zajci malí… Vo dne jedli, v noci spali, žartom bol im celý svet — hračkám-pračkám konca niet! Zvlášte Bojko večne zmýšľa, aká hra by lepšie išla: prvý v každom pomysli, vše dač dobré vymyslí. Raz za rána, rozihraný, poradil zájsť v úval, k stráni: „Poďme veru, hihihi! Zahráme sa v dostihy!“ Šli. Šla s nimi mama, tata, dívať sa na zajačatá: títo sadli pod brehom, tamtí hnedky úbehom. Letia, letia, až ich drví, ale Mucko vždy je prvý, kým náš Bojko, neborák, za všetkými ani rak! „Živio, Mucko!“ vôkol zneje. Bojkovi sa všetko smeje, i na dube starý kos ukazuje dlhý nos. „Daj sa svete!“ Bojko myslí. „My tiež nie sme dáki sysli! No nie mi je pochuti, letieť ako tamtotí…! Kým tí letia ani strely, ja sa skryjem sem do diery, a kým oni v poletu — ja sťaby už zase tu…!“ Ako zmyslel, tak i spravil. Bárs by sa bol ináč bavil! Šup do diery za ten čas — a sa smeje: To je špás! Zle si zhútal Bojko veru, že sa ukryl v tmavú dieru: v diere líška skrytá, ľa, na korisť si číhala. Letia zajci, letia scela ani nebom jasná strela, kým náš Bojko, tuliti, čupí v diere ukrytý. Zrazu výkrik bôľu, desu! Hľadia zajci, čo sú, kde sú, keď tu strašné divadlo všetkých desom popadlo: letí Bojko hore valom medzi svojich divým cvalom, za ním strelou vyslaná, kmotra-líška uháňa! Výkrik! Skok! A kto je živý, beží, letí ani divý: všetko sa to kopŕňa štrng-brnk! Rovno do tŕňa! Bola vám to mela strašná! Ale myseľ predsa spásna: tŕnie šípom povité, zajci boli v úkryte. V šúni-tŕní — každý verí! nie je hajať na páperí! No aspoň im do očí kmotra v tŕnie neskočí. Sedia zajci v dese, plači, akoby už na pekáči… Líška vôkol obchodí, zajkov mdloba nadchodí… Žiar už svety pozlácala, keď sa líška domov brala, a len večer tu i tu lezú zajci z úkrytu. Hladní, smädní… čo viac, pane, kožušteky dodriapané, Bojko smutný ako nik, lebo prišiel o chvostik… Ej, ťažké to chvíle boli! Doma mamka mŕtva spoly, na Bojkovu ranu, bel, prikladala skorocel. Dlho doma, smutní v mysli, sedeli sťa mokrí sysli, kým len potom o minútku nepospali v svojom kútku, mama, tata, zajci malí, spali, spali, zlé sny mali od rána až do šera, do samého večera.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.