Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Lenka Bobčíková. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 91 | čitateľov |
Ide, ide po lúčine, pasie očká po kvetine a mesiac mu svieti — hoj, i hviezdičiek celý roj… A tá lúčka sprava, zľava samý kvet a chutná tráva, tráva vonná, zelená po kolienka-kolená. A v tej tráve — čo to, čo je?! Pekných ušiek číchsi dvoje a dve očká zvesela vykúkajú z podbeľa. Ani sa mu neprisnilo, jak mu srdce poskočilo: v trávičke sa krčila zajačička spanilá. Hľadí Bojko — ostrí ušká… „Kto si, milá…?" „Ja? No — Nuška! Tak ma moja mama zve… A sme iba samy dve…“ Sadol k Nuške do podbeľa: „A nás veľa doma — veľa… že až miesta pre mňa niet, poslali ma v šíry svet…“ „Nič to, Bojko! Ľahká rada: k nám poď — mama bude rada, kašičky ti navarí — iste sa jej podarí!“ Nerozmýšľal Bojko, ľaľa, keď ho Nuška milo zvala: oba hnedky zvesela pobrali sa z podbeľa.
— slovenská prozaička a poetka, autorka lyricko-epických i epických básní Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam