SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Raz príde čas…

[12]

Kvet muškátu rudý vari slzy roní, keď na vonný vankúš baršúnových listov už unavenú hlávku kloní — v slnci i tôni — a v hĺbku z výšky balkóna seje červené lupene na kobár trávy šťavnatej zelene… Dnes nebom plávajú oblaky znavene, mlhavé bárky v belasom mori — v dušu sa obraz spomienok norí — čo zapadlé dni zo sna budí, kým staré piesne spievajú v hrudi: o smútku lásky — vypätej snivo v pobledlé diaľky zvädnutých krás… — — — — — — — — — Raz príde čas, že zbelie vlas, hoc srdce zúfale bude sa brániť odchodu radostí vzpruženou túhou, sťa dieťa rukami siahať za dúhou, čo mizne s lúčami hasnúcej žiare… Pri hodoch unylých — pri steskov kare — šťastie, ak halí ťa v mier duše boh! Ostatné všetko je láskavý klam. Čierny prah Večnosti v mlčania rúchu prekročiť musíš — len sám!



[12] Báseň vznikla v sanatóriu v Novom Smokovci 3. XI. 1934 a bola uverejnená v časopise Roľnícka osveta II, 1935, str. 118. Na druhej strane listu s rukopisom básne Roy počítal 1906 — 1851 = 21. Vypočítaval si tu podľa všetkého svoj vek, kedy začal tvoriť, či publikovať svoje verše, robiac v predtuche blížiacej sa smrti súvahu svojej literárnej práce. Bol teda i podľa svojich výpočtov literárne činný plných tridsať rokov.