Výber z básní nepojatých do zbierok, napísaných po prevrate

Po dažďoch, čo šľahali vyprahnutú zem, zas planie slnce v omladnutej žiare. Niet hmly, čo plazila sa údolím — však v mojej hrudi utkvel smútok kýsi, ni zvonivý smiech rozihraných detí ho nevie zaplašiť, tak tvrdo vbodnutý čnie kdes hlboko sťa osteň-parazit, čo odníma i vôľu k činom žitia… Po búrkach ľadovcových zase lúče pršia z nezábudkových výšin. No moje srdce norí sa do tmavých hlbín — v nich nepokojmi víri citov sieť, je lovcom perál, však kto vie, či navráti sa živé nad hladinu vôd, pozlátených jasom svetla…