Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Lucia Muráriková, Katarína Tínesová, Mária Hulvejová, Martin Hlinka, Patrícia Šimonovičová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 114 | čitateľov |
Jas zlietol z blankytu nebeských výšin v hlbokosť smútku trudných dní, preblesnul chladom siení citu a znova vznietil iskru skrytú, čo na dne duše v tôni sní. Tak zdalo sa, že navždy zhasla, nevzplanie nikdy, nikdy viac, do urny času uložená sťa sirota bez mena, vena, chmár Nirvány sa nebojac. Však vatre i blesk malý stačí — keď príbuzný jej v trblote — by iskre pripäl peruť plamov, ju vyrval Orchu sebaklamov, jas vrátil slnca teplote. Vesmírom zas plá povoz boží, tátoše letia ohnivé; sťa bohom svetla zapálená básnika duša, zlatá pena, na vlnách žiare vajatá, a letí túžbou podňatá ta, kde spev krásy sférou znie…