Výber z básní nepojatých do zbierok, napísaných po prevrate

Niekedy moja duša zatúla sa^[11] pod klenbou hviezdnych nebies, kde toľko svetiel jasá, i v panenské zas šumné lesy nakukne zvedavo v nesmiernych diaľkach kdesi, a potom opojená diaľkou, výšavou, borinou vonnou, neba krásavou do víru vpadne skabonených dní, nazrie do začmudených kaviarní, kde na rtoch karmín, v líci púder biely a v dušiach iba lacných frází cveng… — — — — — — — — — I odnáša si duša moja do svojho úľa, pretože rada sa po svete túla, kus utrpenia, rozladenia, smútku, sťaby za iným netúžila vskutku, hoc to i pravda nie je…