Zlatý fond > Diela > Výber z básní nepojatých do zbierok, napísaných po prevrate


E-mail (povinné):

Vladimír Roy:
Výber z básní nepojatých do zbierok, napísaných po prevrate

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Lucia Muráriková, Katarína Tínesová, Mária Hulvejová, Martin Hlinka, Patrícia Šimonovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 114 čitateľov

Prahe, perle miest

[2]

Buď nám vždy mamičkou vernou a oddanou, akou si bývala za dávnych čias…

Buď! pozdravená, perla našich miest, dnes k tebe chváta vďačná dcéra Tatier, čo kedys’ v putách zakliatom na zámku žialila, slziac, kým len chrabrý Junák spretínal hrádze tŕnia, hložia rázne valaškou vôle v neoblomnom chcení, a snímuc z krehkých rúčok reťaz ťažkú, vyviedol ju na úsvit božích krás… Už spev jej tuhnul mrazom na rtoch sladkých, zatíchli zvonné zvuky vonné jarou, hruď opľasla a ňadrá pružné bôľne sa chveli vzlykmi — rozpomienka iba zriedka na plesov kyprú radosť zrela chmúrne do šedých svitov živorenia, a v bôľnej dume snov sa zjavil nádej’ hasnúci uhlík ako prúžik svetla útechy biednej, okyptenej sudbou, čo samopaše panskej pýchou vše bušila do čela cudnej túhy nevesty Tatier, bezbrannej a lepej. Čarodej zlostný dal ju strážiť drábom, zarúbal cestu, prístup skrížil haťou a kochal sa v jej trýzni, veniec z tŕnia na bledé sluchy tisnúc dňom i nocou. Raz čelaď rodná vymanila krásku, s junákov tvojich odhodlaným vojom, umyla skráne, dobodané hrozne, zhojila rany, bozkom lásky vzňala na perách búrne piesne slobôd dávnych, z nich tryskal plameň síl a odvahy… Hľaď, vďačná dcéra v náruč tvoju chváta, ty Praha naša, stovežatá, zlatá, kým hlahol tvojich zvonov živo hlása, že sláva tvoja, slávou všetkých Slávov je, ostať musí, navždy ostane… Hľaď, dcéra Tatier, k tvojim nohám kladie jedinú svoju chlúbu; veniec z tŕnia, to symbol vznetov, túh a mučeníctva, bys’ odpustila zemi Svätopluka, že vzbĺkla ohňom žiarlivosti vtedy, keďs’ vinula ju Libušou ku srdcu, vzrast veštiac jej a mladosť ohňom sýtu. Časť bytia nášho lepšieho ti žehná, žiar nášho srdca v ústrety ti letí, strepotať krídlom plamenného ducha a peruť vystrieť rozihraných citov tatranským orlom ponad Hradčany. Dnes junákov už šíky stoja vôkol, zacloniť štítom čistým dcéru Tatier, i tebe ochranou byť, mati ľúba, veď tvojich synov krv sa vrele zliala na našej hrudi s krvou nášho kmeňa, keď s mečom v ruke bránili vlasť drahú, mier, prácu, zem, sŕdc bratských, mocnú zhodu, buď zdravá, Praha, perla, matka miest, a skvej sa navždy slnným jasom hviezd.



[2] Roy písal túto báseň na tri zadné strany listov s vytlačeným veršíkom Júliusa Bodnára Modlitba školáka za svojho otca vo vojne postaveného. I z tohto faktu (ako i podľa témy básne) možno usudzovať, že báseň vznikla zanedlho po skončení vojny, bezprostredne po vzniku ČSR. Báseň sa našla v dome A. Gölnerovej-Gwerkovej v Banskej Štiavnici.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.