Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Lucia Muráriková, Katarína Tínesová, Mária Hulvejová, Martin Hlinka, Patrícia Šimonovičová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 114 | čitateľov |
[14]
Na sopke zúfalosti točí sa tisíc párov, predivní sú to hosti bez harmónie darov. Na perách úsmev siný a v zraku neistota, v ňom vedomie plá viny a chvie sa ľudská psota. Držia sa, sťaby nikdy nemalo sa ich kolo roztrhnúť, sťaby navždy reťazou späté bolo, Hoc v hĺbke vulkán hučí, kolo sa vírom rúti, a každý, kto sa mučí, žiť a žiť má sto chutí. Hoc mrieť by chcel z nich každý — jednak sa drží žitia, bojí sa samovraždy, bo túžby dušu sýtia. Na sopke zúfalosti sa tisíc párov točí, čakajú nových hostí, nelad im ziera z očí…
[14] Vznik rukopisu možno určiť len približne z Royovej poznámky po jeho okraji: „Poslané dr. M. Lukáčovi 28. XI. 1935. Tá istá poznámka je i pri básni Scintilla divina. Obidve sú teda z posledných básní Vladimíra Roya. Pravdepodobne sú vôbec jeho poslednými básňami.
— básnik, prekladateľ, predstaviteľ Slovenskej moderny, kňaz, redaktor Dennice Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam