E-mail (povinné):

Izidor Žiak-Somolický:
Bájky

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Tibor Várnagy.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 10 čitateľov

Utekaj!

Uteká zajac poľom a piští z plného hrdla: „Zle je!“

Pásol sa druhý zajac na medzi, naľakal sa pišťania, vzal nohy na plecia a poď za tým prvým. Bežali už dvaja a kričali: „Utekaj, zle je!“

Videl utekajúcich zajac tretí; tento ani nepočul, že pištia, a predsa sa naľakal. Naplašil i celú svoju rodinu. Bežal už celý kŕdlik zajacov a poľom ozývalo sa: „Utekaj, zle je!“

Na brehu potoka pásol sa kôň. „Čo sa stalo?“ spytuje sa naľakaných utekajov.

„Zle je, utekaj!“ pištia zajace a skáču do potoka. Kôň strasúc sa na celom tele, skočil za plávajúcimi.

Na druhom brehu pásol sa somár. On ani nečakal, kým prebrodia potok. Vidiac utekajúcich, utekal tiež, čo mu para stačila. Bol už hodný kŕdeľ zajacov, koni, somárov a iných splašených zvierat, keď na mrkaní, zadychčaní a upotení od bežania, zastali v hustom lese. Keď si trošku vydýchli, spýtal sa kôň toho prvého zajaca, aké to vlastne bolo nebezpečenstvo, čo mu toľko strachu nahnalo a i ostatných vážených pánov utekať prinútilo?

Zajac stal si na peň a hovoril:

„Pokojne obhrýzal som gazdovu kapustu od dávnejšieho času. Dnes idem do kapusty na obed, zahryznem do jednej hlávky na kraji, a potom, žujúc, zodvihnem oči. A čo vidím? V kapuste stojí obor. Má miesto klobúka hrniec na hlave, na rukách papierové šable, a ako vietor podúchol, šable sa pohly a obor zazrel na mňa. Áno, páni nech chytro nevezmem nohy na plecia, bol by ma iste zožral alebo rozsekal. Môžte mi ďakovať, že ste utekali, lebo by sa bol oddal i do vás.“

Ale miesto zaďakovania zahanbený kôň kopol zajaca, až mu zub vybil, a potom všetci, nadávajúc bojkovi vrátili sa nazpäť.

Starý somár posledný kráčal za ctenou kompániou a takto hútal: „Zajacovi nedivím sa, že sa naľakal strašidla v kapuste a utekal, ale divím sa tým ostatným múdrym pánom, ktorí ani strašidla nevideli, a predsa naľakali sa zajačieho pišťania a naplašení utekali. Ba či sú i medzi ľuďmi takí bojkovia a takí hlúpi, čo utekajú pred strašidlom, ktorého ani nevidia?“

Vtedy nemal kto odpovedať somárovi.




Izidor Žiak-Somolický

— slovenský spisovateľ, redaktor, národný pracovník, úradník Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.