Dielo digitalizoval(i) Jozef Rácz, Viera Studeničová, Peter Kašper, Janka Danihlíková, Dorota Feketeová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 293 | čitateľov |
Kosba!
Slnko sotvaže zadriemlo, už znovu vyskočí zpoza hory. Pekné dni. Ba kto by meškal doma?
Pole oživne, dedina celá na nohách, iba nevládni starí ľudia s drobnými vnúčatmi a chorí ostávajú doma.
Spev, krik, streľba vo dne v noci ani neutícha.
A s vŕšku, večer, keď sa rozhliadneš, sto ohňov vidíš vôkol seba. Tam všade ostali kosci nocovať, aby včas ráno, kým tak nepečie, dali sa do práce, veď „za rána, za rosy najlepšie sa kosí“.
Ženy šly už potme domov, aby obriadily statky a doniesly jedivo, trúnok a fajčiarom dohánu.
Ale ba ešte ktosi beží kružinou — hložinou, nie ver’ po chodníku, po skalách i vode beží do dediny. Nepotrebuje ani svetla. Keď ostatní políhajú, schytí sa — a o dve-tri hodiny ešte sa pri ohni pospavší z prvého sna neprebrali, už je tu!
Hodí sa a zaspí, že ráno ani ho prebrať!
Je to náš Samko a všetci tí mládenci, ktorí si včera v noci u milej perečko, šatôčku, prstienok a tu i tu aj poctivosť zabudli a boli si tej noci hľadať a na druhú zase pôjdu.
Ako mnohí nestáli robotníci, nechal i Samko pílu a prišiel do dediny kosiť. Ľudia volali ho radi, veď bol kosec dobrý a keď je pilno, i zlého najmú. Ľaľa, starých chlapov volávajú, nie by mládenca.
S usrozumením Zuzky odstúpil od plánu narukovať hneď, ale až potom, s ostatnými.
Teraz ešte bude kosiť, hrabať, aby si aj na cestu dáky groš odložil, keď si môže a volajú ho na všetky strany do kosby.
Volal ho i Štefan.
Rád šiel, veď bol celé štyri dni so Zuzkou. Smiali sa, spievali a cudzí privolávali im: „K nám, Zuzka od Cedilkov, k nám, veď ti ja Samka richtárovie dám. Ujujú!“
„Sem ho, sem, veď ho ja chcem! Ujujujujujujú!“ zavýskala z plného hrdla Zuzka.
Večer: „Zima v noci, poďte domov,“ volala stará Cedilková a šli všetci domov.
Murgašovie Aničku, tú už raz spomenutú, vzal Števo za ruku, Samko svoju Zuzku a ostatní tiež sa pochytali.
Podpité hrabáčky, vdovice, vdovci i nevesty šli — nuž ako kto chcel, spevom, krikom a smiechom domov.
Sto pesničiek vyspievali po ceste, ale keď prišli do dediny pred horára, nedarovali mu tú:
„Bola som na tráve
v hrušovskom chotáre.
Horár ma obháňal —
bodaj nohy zlámal!“
Pred školou spustili tú starú dvojsmyselnú: „Arárom, arárom…“
„A ďalej sa hvízda!“ zakričala jedna a ostatné vypukly v smiech. Pred farou tú samú, lenže naopak jeden verš.
Blížili sa k richtárovi.
Tu sa Samko odrazil uličkou, aby nemusel popred dom svojho otca. Lebo už sa mu dávno zastrájal, že ho raz ovalí, ale tak, že „ani nebude vedieť, s ktorej strany“.
Nuž načo sa darmo pŕhliť, mohlo by horšie byť, radšej obíde. —
A takto bolo deň po deň a celú kosbu. Iba keď vše prepŕchlo, stíchla na deň — dva dedina, ľudia si aspoň vydýchli.
Ale chlieb je vraj dosť veľký a po kúsku minie sa, povedajú u nás.
Tak míňalo sa i leto a regrúti čítali, koľko ešte dní budú doma? Pokosia ešte mládzu, pôjdu na radvanský jarmok[4] o tri týždne, „plačte, oči, plačte“, už páni regrúti pôjdu s Bohom do „úzkych“.[5]
[4] Pôjdu na radvanský jarmok, ktorý bol až do prvej svetovej vojny (1914) známy v celom Uhorsku a vyhľadávaný ako nejaký veľtrh. „Radvanský jarmok“ — to bol vtedy známy pojem.
[5] Už páni regrúti pôjdu… do „úzkych“, dvojsmyselné slovo: bude im úzko, kým si nezvyknú na vojenčine a budú v úzkych čiže tesných vojenských nohaviciach.
— slovenský prozaik, dramatik a básnik Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam