E-mail (povinné):

Jozef Gregor Tajovský:
Pastierča

Dielo digitalizoval(i) Jozef Rácz, Viera Studeničová, Peter Kašper, Janka Danihlíková, Dorota Feketeová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 293 čitateľov


 

XII.

Keď dieťa Zuzkino zomrelo, plesali Samkovi rodičia a otec vzal pero a napísal Samkovi do Bosny nasledujúci list:

„Milý syn náš! Ja, otec tvoj, ti píšem aj za mater, že už Pán Boh urobil koniec s tým prekliatym Pastierčaťom. Pankharta si oparila, to už pošlo, ona chodí ako tôňa pomedzi svet, ale dlho sa už nepovlečie a ty budeš oslobodený. Lebo si už hádam otvoril oči, že s kým si sa zapodel na posmech sebe, a nám aj celej rodine. Tak, ak už nemáš s hnusotou žobráckou nič, ti píšem ja, otec tvoj, aj mati, že keď ti Pán Boh pomôže a na druhé leto, ako sme počuli, že máš prísť do Košíc, tak ti píšem, aby si nás neobišiel. My sa hnevať nebudeme, lebo už len dáš Pastierčaťu pokoj, keď si mu už aj tak nie zaviazaný, lebo ako vravím, to už šlo, a ona, kým prídeš, do leta aj tak odgebne. Pozdravujeme ťa ja aj mati… nového… atď. tvoj otec a mati.

Matúš Hlaváč

Mara Hlaváč.“

Na desiaty deň dostali od Samka odpoveď. Znela takto:

„Otec aj mati moja. Veľmi ste sa prenáhlili, keď ste sa nazdali, že ja už teraz, keď naše dieťa zomrelo, že ja už teraz to tisíc a tisíc razí prekliate Pastierča tak nechám. To sa veľmi mýlite. Či dieťa žije, lebo nie, ja keby ma už ani srdce k nej neviazalo, viaže ma povinnosť.

Ja od nej do smrti neodstúpim a nemôžem, ba nesmiem odstúpiť a len sa vám divím, ako môžete nemať ani kúska srdca a svedomia a mňa od tej, ktorú som o poctivosť, zdravie pripravil, utrápil, do choroby uvalil, ako môžete odvádzať. Ja, kým žijem, mám k nej srdce a svedomie a to nikdy neurobím, na čo ma vy nahovárate.

To vám dáva na vedomie váš syn

Samo Hlaváč, kaprál.

V Banjaluke 25. augusta 189-.“[6]

Ale kým Samko odpovedal, roznášaly hadie jazyky po dedine aj Zuzke reči, že keď dieťa zomrelo, nechce mať Samko so Zuzkou už viac nič.

Vyšlo to, pravda, od richtárov, kde sa domýšľali, že Samko otcovi prikývne a Zuzku zapľuje.

Samko, ako by mu to bol dakto povedal, napísal a poslal zároveň, kedy otcovi, i Zuzke list plný potešenia.

Zuzka mu verila a to jej dodávalo posily v nemoci, kým sa ako tak vystrábila.

Šla zase do služby, ale aby mala pokoj, išla slúžiť do mesta.

Ale tam jej prišlo robiť i v noci, nosiť vodu až na druhé poschodie, z čoho sa jej nemoc zase len rozmohla.

Jedni vraveli, že je nie celkom vyliečená z tej bledačky, druhí zase, že má suchoty. —

Štefan sa hneď na jar v druhom roku oženil. Vzal si, či dali mu Aničku Murgašovie, a stará Cedilková je rada, že si ho už do poriadku doniesla a hotová je kedykoľvek odovzdať Pánu Bohu dušu svoju.


[6] V Banjaluke, bola to Banja Luka, mesto v Bosne, vtedy okupovanej Rakúsko-Uhorskom. Na Slovensko bolo odtiaľ hodne ďaleko.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Jozef Gregor Tajovský

— slovenský prozaik, dramatik a básnik Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.