ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Našiel som tam malú, okolo dvacať osôb počítajúcu tlupu, ktorá obklopovala veľkú dieru, v ktorej ležal valec. Už som opísal vzhľad toho ohromného telesa, zarytého do piesku. Rašelina a štrk boly oškvrknuté ako pri náhlom výbuchu. Nebolo pochybnosti, že nárazom vzplanul oheň. Henderson a Ogilvy tu neboli. Akiste poznali, že sa nateraz nič nedá robiť a odišli raňajkovať do Hendersonovho domu.

Na okraji jamy sedeli štyria či piati chlapci, hompáľali nohami a zabávali sa — kým som im to neprekazil — hádzaním kamenia na obrovské teleso. Keď som im dohováral, začali sa hrať v skupine divákov na lapačku.

Medzi nimi boli dvaja cyklisti, záhradnícky pomocník, ktorý zavše u mňa pracoval, dievča s dieťaťom, mäsiar Gregg a jeho malý chlapec, dvaja či traja povaľači a golfoví šarvanci, ktorí obyčajne sa ponevierali pri železničnej stanici. Hovorilo sa málo. Z pospolitého anglického ľudu v tom čase len niektorí mali nejasný pochop o astronomii. Väčšina z nich celkom pokojne hľadela na koniec valca, ktorý sa podobal stolovej ploche, a bol práve taký ako ho zanechali Ogilvy a Henderson. Myslím, že ľudia boli oklamaní v svojom očakávaní, keď miesto upečených mŕtvol videli len túto nehybnú hmotu. Kým som tam bol, niektorí odišli a niektorí prichádzali. Sliezol som do jamy a zdalo sa mi, že pod nohami cítim slabý pohyb. Ale vrchnák sa už prestal otáčať. Až teraz, keď som bol tak blízko, mi bolo jasné, že vec je naozaj neobyčajná. Na prvý pohľad to nevzrušovalo väčšmi ako prekotený voz alebo z koreňa vyvrátený strom. Ba ani natoľko nie. Podobalo sa to najväčšmi hrdzavej, polozakopanej plynovej nádrži. Človek musel mať isté vedecké vedomosti rozoznať, že šedý obal telesa nie je obyčajný kysličník a že žlto-biely kov, ktorý žiaril v medzere medzi vrchnákom a valcom, má neobyčajnú farbu. Slovo „extraterrestriálny“ (mimozemský) pre väčšinu divákov nemalo významu.

Teraz som si už bol celkom istý, že tá Vec pochádza z Marsa, ale neveril som, že by mohla obsahovať nejaké živé bytnosti. Myslel som, že sa veko otáča automaticky. Veril som jednako, navzdor Ogilvymu, že na Marse sú ľudia. Mal som fantastickú myšlienku, že valec azda obsahuje rukopis, rozmýšlal som, aké ťažkosti vzniknú pri jeho prekladaní, či tam najdeme mince, modely a tak ďalej. Ale tejto myšlienke sa priečila veľkosť telesa. Netrpelive som čakal na chvíľu až sa otvorí. Okolo jedenástej, keď sa mi zdalo, že sa nič nedeje, šiel som domov do Maybury, celkom zaujatý týmito myšlienkami. Ale ťažko mi bolo koncentrovať sa na svoje abstraktné úvahy.

Odpoludnia na lúke to bolo celkom ináč. Skoré vydania večerných novín vzrušily Londýn obrovskými záhlaviami:

a tak ďalej. Dodatkom ešte zvesť, ktorú Ogilvy poslal Astronomickej centrále, rozrušila všetky hvezdárne troch kráľovství.

Viacej ako pol tucta fiakrov z wokingskej stanice stálo na hradskej pri pieskových jamách, potom voz s košinou z Chobhamu a jeden panský koč. Okrem toho bolo tam množstvo bicyklov. K tomu ešte prišlo veľa ľudí z Wokingu a Chertsey pešo, hoci bolo sparno, takže sa tu shromaždil značný zástup — medzi nimi tiež niekoľko elegantne oblečených paní.

Bola neznesiteľná horúčosť, na nebi ani obláčka, nezavial ani dych vetra, len niekoľko roztratených borovíc poskytovalo trochu tieňa. Horiaci vres bol už zahasený, ale rovina smerom ku Ottershawenu horela kam len siahal zrak a ešte vždy sa nad ňou vznášaly kolmé mraky dymu. Nejaký podnikavý cukrár z Chobham Roadu poslal svojho syna so zásobou zelených jabĺk a zázvorového piva.

Keď som prišiel na kraj jamy, zbadal som, že v nej pracuje s pol tucta mužských — Henderson, Ogilvy a vysoký plavovlasý mužský, o ktorom som sa neskôr dozvedel, že je to Stent, člen Kráľovskej astronomickej spoločnosti s niekoľkými robotníkmi, ktorí usilovne pracovali s lopatami a motykami. Stent dával úpravy jasným, vysokým hlasom. Stál na valci, ktorý už teraz zrejme bol oveľa chladnejší; mal červenú tvár, po nej mu tiekol pot a zdalo sa, že ho niečo rozčuľuje.

Veľká čiastka valca bola odkrytá, ale jeho spodný koniec ešte bol v zemi. Keď ma Ogilvy zbadal medzi divákmi na kraji jamy, volal na mňa, aby som sliezol dolu a prosil ma zajsť k lordovi Hiltonovi, majiteľovi panstva.

Vzrastajúci zástup, menovite chlapci, začína vraj naozaj prekážať pri vykopávaní. Potrebné je postaviť chytro zábradlie, ktoré by zadržalo ľudí v pozadí. Povedal mi, že sa z valca posiaľ ozýva slabý zvuk, ale robotníci nemôžu vrchnák odkrútiť, lebo ho nemajú za čo chytiť. Ukázalo sa, že teleso je veľmi hrubé a je vraj možné, že slabé zvuky pochádzajú od hrmotného hluku v jeho nútri.

S radosťou som vyhovel jeho želaniu a tak stal som sa privilegovaným pozorovateľom v plánovanej ohrade. Lorda Hiltona nenašiel som doma, ale dozvedel som sa, že príde z Londýna vlakom o šiestej hodine z Waterloo; a keď už bolo štvrť na šiestu, išiel som domov, vypil som trochu čaju a šiel som mu naproti na stanicu.