ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Najmimoriadnejším zjavom zpomedzi všetkých divných a zvláštnych vecí, ktoré sa v ten piatočný deň prihodily, bol ten, že sa zvyky nášho spoločenského poriadku nenarušily ani v najmenšom na začiatku tohoto radu príhod, ktoré maly svet obrátiť hore nohami. Keby ste boli v piatok večer vzali kružidlo a urobili kruh s polomerom piatich míľ okolo wokingských pieskových jám, pochybujem, že by ste boli našli mimo jeho okruhu živú bytnosť, ktorej pocity a zvyky by boly nejako zmenené príchodom Marsanov, vyjmúc snáď Stentových príbuzných alebo tých troch či štyroch cyklistov a Londýnčanov, ktorí ležali mŕtvi na lúke. Hoci aj mnohí počuli o valci a hovorili o ňom v slobodných chvíľach, ale to jednako nespôsobilo také vzrušenie, ako keby Nemecko bolo poslalo ultimát.

V Londýne telegram chudáka Hendersona, v ktorom opisoval postupné odkrúcanie valca, považovali za kačicu a keď jeho večerné noviny telegraficky žiadaly uhodnovernenie veci a nedostaly odpovedi, lebo už bol mŕtvy, rozhodly sa, že nevytlačia zvláštne vydanie.

V okruhu piatich míľ väčšina ľudí bola neúčinlivá. Už som opísal držanie sa mužských a ženských, ktoré som oslovil. Ľudia v celom okrese obedovali, večerali; robotníci pracovali po denných trudoch v záhradkách, deti šly spať, mladí milenci ponevierali sa pustými ulicami, študenti sedeli nad knihami.

Môžbyť, že sa o tom hovorilo po uliciach, že to bolo prevažne novým predmetom rozhovorov v hostincoch a kde tu nejaký posol, alebo vonkoncom očitý svedok

nedávnej udalosti, rozvíril vzrušenie, výkriky a shonbu; ale väčšinou každodenná práca, jedenie, pitie, spanie šlo riadnym mnohoročným tokom — ako by planeta Mars nejestvovala na nebi. Práve tak to bolo aj na wokingskej stanici a v Horselli a Chobhame.

Vo Woking Junctione vlaky prichádzaly a odchádzaly až do pozdných hodín, iné cúvaly na bočné koľajnice, cestujúci vystupovali a čakali, a všetko šlo svojou riadnou cestou. Londýnsky chlapec, nestarajúc sa o Smithov monopol, predával noviny s odpoľudňajšími zvesťami. Rinčanie a nárazy nákladných vozňov, prenikavé hvízdanie rušňov na križovatke miešaly sa s jeho výkrikmi o „Ľuďoch z Marsa“. Okolo deviatej prichodili na stanicu ľudia s neuveriteľnými zvesťmi, ale nevzbudili väčšej pozornosti, ako inokedy opilci. Ľudia cestujúci do Londýna vyzerali oblokmi vozňov a videli len chvíľkové, mihotavé, miznúce iskrenie, ktoré sa mihalo pri Horselli, potom červenú žiaru a slabý, hviezdy haliaci závoj dymu, a mysleli si, že to horí len vres. Len pozdĺž okraja lúky bolo možno zbadať vzrušenie. Pol tucta víl horelo pozdĺž wokingskej trati. Vo všetkých domoch tých troch mestečiek, ktorých okná hľadely na lúku, bolo svetlo a ľudia nespali až do rána.

Zástup zvedavých ľudí sa nezmenšoval, ľudia prichádzali a odchádzali na chobhamský a horsellský most. Neskôr bolo počuť, že jeden, alebo dvaja smeláci šli do tmy a dostali sa celkom blízko k Marsanom; ale už sa viacej nevrátili, lebo cez lúku chvíľami prebehol lúč svetla, ako svetlo reflektora vojenskej lodi a žeravý lúč bol vždy hotový ich prenasledovať. Okrem toho veľký kruh lúky bol opustený a tichý a spálené telá povaľovaly sa vôkol cez celú noc pod hviezdami a cez celý nasledujúci deň. Mnoho ľudí počulo z jamy zavznievať údery mlatov.

Taký bol stav vecí v piatočnú noc. V prostriedku ležal valec, čnejúci z lona našej starej zemskej obežnice ako jedovatý šíp. Ale jed posiaľ veľmi neúčinkoval. Vôkol boly lány tichej lúky, z nej sa miestami dymilo, na nej skrútene ležalo niekoľko tmavých, nezreteľných mŕtvol. Kde-tu horel strom alebo krík. Za tým bola oblasť, kde vládla hrôza, a za touto oblasť, kam nákaza ešte neprenikla. Po celom ostatnom svete život plynul pokojne ďalej tak, ako plynul cez mnohé nesčíselné roky. Horúčka vojny, pri ktorej mrzne krv, hynú čuvy a pustne mozog, mala ešte len vzrásť.

Marsania cez celú noc mlátili kladivami a pracovali bez odpočinku a ustatosti na strojoch, ktoré chystali, a s času na čas vylietol zelenkavý obláčik dymu k hviezdnej oblohe.

Okolo jedenástej prešla cez Horsell sotnina vojakov a obkolesila lúku. Neskôr prešla druhá sotnina cez Chobham a postavila sa pozdĺž severnej strany lúky. Z inkermanských kasární skoro ráno prišlo na lúku niekoľko dôstojníkov a hovorilo sa, že ktorýsi z nich, major Eden, je nezvestný. Plukovník prišiel o polnoci na most a pilne sa spytoval zástupu. Vojenské autority iste vedely o vážnosti veci. O jedenástej hodine v nasledujúci deň noviny mohly oznámiť, že škadrona husárov, dve maximové delá a asi štyristo vojakov z cardiganského pluku pohlo sa z Aldershotu.

Niekoľko minút po polnoci zástup na chertseyskej ceste, vo Wokingu, videl, ako padla s neba hviezda do jedľového lesa na severozápade. Padala svetielkujúc zelenkavo, zanechávajúc za sebou brázdu svetla ako letný blesk. To bol druhý valec.