Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Vladimír Böhmer, Darina Kotlárová, Zuzana Berešíková, Igor Čonka, Martina Pinková. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 32 | čitateľov |
Posiaľ je ešte divom, ako môžu Marsania tak ticho a rýchlo vraždiť. Mnohí si myslia, že nejako vedia vyrábať nesmiernu žeravosť v komore, ktorá pozostáva zo zlých vodičov tepla. Túto intenzívnu žeravosť vrhajú rovnobežným lúčom na ktorýkoľvek predmet pomocou brúseného parabolického zrkadla neznámeho složenia — tak ako parabolické zrkadlo majáka vrhá svetelné lúče. Ale nik nedokázal tieto podrobnosti. Hoci ako je to už, jedno je isté, že žeravý lúč je podstatou veci. Žeravosť a neviditeľné svetlo miesto viditeľného. Každá horľavina, keď sa jej dotkne, vzplane, olovo teče ako voda, železo mäkne, sklo sa rozbíja a rozpúšťa a voda sa hneď mení na paru.
V tú noc okolo jamy ležalo pod hviezdami temer štyricať spálených a na nepoznanie zohavených ľudí, a cez celú noc lúka, od Horsellu až po Maybury, stála v plameňoch opustená.
Chýry o vraždení došly až do Chobhamu, Wokingu a do Ottershaw v tom istom čase. Vo Wokingu obchody boly už zatvorené, keď sa odohrala tá tragédia a rozprávky vylákaly veľa ľudí, obchodníkov a im podobných, tak že sa vybrali cez horsellský most a medzi plotmi pozdĺž cesty, ktorá vbieha do lúky. Môžete si predstaviť, že mládež, po dennej práci, využila novinu — ako to robí s každou novinu — k hromadnej vychádzke pobaviť sa triviálnym flirtom. Predstavte si v súmraku na ceste hurt hlasov…
Ináč posiaľ málokto vedel, že sa valec otvoril, hoci chudák Henderson vystrojil posla na kolese do poštového úradu so zvláštnym telegramom pre večerné noviny.
Keď títo ľudia po dvoch a po troch vyšli na lúku, zbadali malé skupiny ľudí, hovoriacich vzrušene a hľadiacich na otáčajúce sa zrkadlo pred pieskovou jamou a boli bezpochyby skoro infikovaní príležitostným rozčulením.
Okolo pol ôsmej, keď bola zničená deputácia, bol tam temer tristo ľudí počítajúci zástup, bolo ich aj viac, nehľadiac na tých, ktorí sostúpili s cesty a priblížili sa väčšmi Marsanom. Boli tu i traja strážnici, z nich jeden bol na koni, ktorí sa usilovali, podľa Stentovho rozkazu, zadržať zástup a nepripustiť nikoho bližšie k valcu. Bolo tiež počuť hulákanie niekoľkých bezmyšlienkových a prudkých ľudí, pre ktorých je shluknutie vždy zámienkou ku kriku a surovým žartom.
Stent a Ogilvy predvídali možnosť srážky a preto hneď, keď sa Marsania zjavili, telegrafovali do kasární, aby boli poslaní niekoľkí vojaci chrániť týchto divných tvorov pred násilnosťou. Potom sa vrátili a viedli tú nešťastnú deputáciu. Opis ich smrti, ako ich videl zástup, shoduje sa veľmi s mojimi dojmami: tri obláčky zeleného dymu, hlboké dunenie a záblesky plamu.
Ale títo ľudia boli ešte vo väčšom nebezpečenstve ako ja. Len skutočnosť, že vresom pokrytá kopa piesku zachytila lúč, ich zachránila. Keby bolo parabolické zrkadlo o niekoľko yardov vyššie, nebol by mohol nik rozprávať, čo videl. Videli záblesky a padajúcich ľudí, a ako sa blíži neviditeľná ruka ku kríkom a zažihá ich. Potom, so syčaním, ktoré prevyšovalo dunenie v jame, lúč im letel ponad hlavy, ožiarujúc vrcholce bukov, ktoré vrúbily cestu. Zasa videli, ako rúca tehly, rozbíja okná, zapaľuje okenice a rúca kus fasády najbližšieho rožného domu.
V náhlom hurte, syčaní a žiare zapálených stromov, panicky zdesený zástup chvíľu sa nerozhodne vlnil.
Iskry a horiace konáre začaly padať na cestu, tiež jednotlivé listy poletovaly ako chomáče ohňa. Chytily sa klobúky a šaty. Potom bolo počuť krik na lúke.
Všade bolo plno výkrikov a vresku a odrazu cváľal okolo strážnik na koni, utekajúc zo zmätku, zalamoval nad hlavou rukami a kričal.
„Idú proti nám!“ zvolala nejaká ženská; odrazu sa všetci obrátili a vrážali do tých, čo stáli za nimi, len aby sa dostali nazad do Wokingu. Robili tak, ako splašené stádo oviec. Tam, kde sa cesta zužuje medzi vysokými brehmi, zástup sa srazil a nastala zúfalá borba. Celý zástup sa nezachránil; tri osoby, dve ženy a jeden malý chlapec boli zagniavení, pošliapaní a opustení, aby umreli prostred hrôzy a tmy.
— anglický spisovateľ. Spolu s francúzskym spisovateľom Julesom Verneom je nazývaný „otec science fiction“. Pôvodným povolaním bol chemik. Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam