ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Strašlivá búra nad morom zúri,
chrlí sa v noc živlov zbesnených vztek,
križujú blesky, rachotia hromy,
povíchra, zbúrených vĺn reve jek.
— Kto sa to chechtá z tých vĺn? —

Blisne sa; — čierne mrákavy ženú. —
Huj! či to tej noci súdny už deň?!
Nebesá s morom v zúrivej borbe —
v žulách vre vírenie syčiacich pen.
— Kto sa to chechtá z tých vĺn? —

Presvitne ráno. — V pošmurnej diali
na žulách podmorných rozbitá loď;
živého tvora nevideť na nej,
tí korisť ukrutných, pažravých vôd.
— Kto sa to chechtá z tých vĺn? —

Na brehu plavcov, rybárov húfik
požiera strašnú hru zbesnených vĺn. —
— „Ja idem na loď! Poklady sú tam!“ —
skočiť chce v skáčuci na vlnách čln.
— Kto sa to chechtá z tých vĺn? —

— „Pre Boha, syn môj!“ — vykríkne mater,
zachytí rameno vzdorného — „ach!
nesmieš ísť“ — „Pôjdem! doveziem poklad“ —
— „Synu môj zahyniem pre úzkosť, strach!“ —
— Kto sa to chechtá z tých vĺn? —

— „Za chvíľu more pohltne všetko!“ —
— „Pre zlato život dať v nebezpeč hriech!
Nezkúšaj Boha! Zašanuj mater!
Vlniská pohltia i teba!“ — „Nech!“
— Kto sa to chechtá z tých vĺn? —

Odtisne mater, skočí do člna,
veslom ho odsotí od brehu žúl; —
vlniská schytia čln-škorupinku —
a víchor zbesneno zúril a dul.
— Kto sa to chechtá z tých vĺn? —

V kolená padla mater u brehu; —
rybári hrozia sa strašnou hrou vĺn:
v prepasť raz padne, tu zas na štíte
vlnísk sa ukáže bezbožný čln!
— Kto sa to chechtá z tých vĺn? —

Strašlivé chvíle! — Vesluje vzdorne!
Dôjde, či nedôjde? — U lode už!
Zachytí hákom — povraz uviaže —
na loď sa vyškrabe svojhlavý muž! —
— Kto sa to chechtá z tých vĺn? —

A z vnútra lode batohy, kisne
vláči a zhadzuje do člna dol’. —
— „Bohatý budeš! — to všetko tvoje!“
zlý duch mu — „bo ty si sám po to bol!“ —
— Kto sa to chechtá z tých vĺn? —

— „Ešte to vezmi! to tu nenechaj!“ —
zlý duch mu podpáľa bážnosti plam —
a oko horí — a vášeň blčí —
hoj! vášeň nevidí prepastí, klam!
— Kto sa to chechtá z tých vĺn? —

Čln je už plný! — len preňho miesto!
Spustí sa do člna — no zloduch nie!
ten sa na lodi chychoce zradne — —
chychot ten vo víchre strašlivo znie. —
— On sa to chechtal z tých vĺn? —

Ťažko sa pohne, ťažko sa borí
s vodami zlostnými, s besnotou vĺn
— vesláru s čela hustý pot plynie —
už sa nevyšvihne na hrebeň čln.
— Kto sa to chechtá z tých vĺn? —

— „Vlnisko hľadte! jako sa rúti
ohromné ozrutné, sťa horstva múr!“ —
— na brehu ľudia lomcujú, kričia —
— „vlnisko — počujte — hučí jak búr!“
— Kto sa to chechtá z tých vĺn? —

„Čln sa nedvíha! — Vlna naň spľasla!
Ó, Kriste! hľa, všetko pohltla v hĺb!“
Úbohá mater, pre vášeň syna
omdlievaj, bedákaj, mor sa a trp! —
— Kto sa to chechtá z tých vĺn? —