Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Štefan Pilárik:
Currus Jehovae mirabilis (Podivuhodný voz boží)
Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Alena Kopányiová, Viera Ecetiová, Simona Reseková, Andrea Kvasnicová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 79 | čitateľov |
O podivuhodnom povoze božom pri vysvätení a nastúpení vysokodôstojného kňazského úradu
„Vedzte teda, že Pán svojich svätých divne vodieva.“ Toho istého roku — totiž r. 1639 — dňa 4. marca vyslala ma očovská cirkev na vysvätenie do Zvolena, kde po vykonanej skúške som bol s kresťanskými obradmi ordinovaný ku kazateľskému úradu[62] od velebného pána M. Gregora Lániho,[63] zaslúžilého hlavného kňaza a superintendenta istých uhorských stolíc vo Zvolene, v prítomnosti dekanov a prísediacich velebného bratstva zvolenského, (Tit.) pána Juraja Kalinku,[64] farára cirkvi selčianskej a seniora velebného bratstva zvolenského a farárov Pavla Textorisa[65] z cirkvi hájnickej, Vavrinca Pelarga z cirkvi slatinskej, Martina |7,[A4] Nikleczia[66] z cirkvi čerínskej, Jána Pauliniho[67] z cirkvi ostrolúckej a Daniela Dracona[68] z cirkvi zolňanskej.
V tretí deň som sa vybral nastúpiť svoj úrad. Medzitým sa však stalo, že gróf Ladislav Csáky,[69] prehovorený svojím spovedným otcom jezuitom, poslal dvoch sluhov k môjmu otcovi s prísnym zákazom, aby ma neprijal a nedal mi ani odbavovať služby božie. Keď som sa teda vrátil domov, padol mi pán otec okolo krku, plakal a povedal: „Fili mi, necdum inchoasti Christo tuo servire, et iam exul pronunciatus es.“[70] To značí: „Synu môj milý, ešte si ani nezačal slúžiť svojmu Pánu Ježišovi a už si vyhlásený za vyhnanca!“ Na to som odpovedal: „Bono animo decet nos esse, suavissime pater; etenim impletur in me illud Siracidis: Fili mi, accedens ad cultum Dei, praepara animam tuam ad tentationem.“[71] („Patrí sa nám byť dobrej mysle, najmilší pane otče, lebo na mne sa dokazuje, čo hovorí Sirach: Synu môj, ak chceš byť božím sluhom, priprav sa na protivenstvá.“) A podľa výroku Krista: „Ak ma chce niekto nasledovať, nech vezme na seba svoj kríž a nasleduje ma.“[72] Také prehováranie jezuitu však smerovalo k tomu, aby po smrti môjho pána otca tam mohli uviesť na omše katolíckeho kňaza. Gróf totiž prísahou a podaním ruky prisľúbil môjmu zosnulému pánu otcovi, že ho nedá preč, dokiaľ len bude žiť, lebo ho mal rád. A nemal mu to za zlé, že povedal v prítomnosti mnohých zemanov, sediac raz u jeho stola: „Illustrissime domine comes, hic pascitur agnus cum lupo.“[73] To značí: „Milostivý pán gróf, tu sa pasie baránok aj s vlkom.“ Ale jezuitu sa to bolestne dotklo, a preto myslel na všetky zlé prostriedky. Ako to napokon vykonal, poviem ďalej.
Roku 1642 hneď pred rákócziovskou vojnou[74] v Uhorsku tam poslal gróf svojho prefekta[75] menom Ján Aenaei[76] |8 s niekoľkými husármi. Ten prišiel rovno v nedeľu po večierni, keď pán otec vychádzal z kostola a chcel zamknúť dvere chrámu. Pristúpil k nemu, vytrhol pánu otcovi kľúče z ruky a odsotil ho nabok. Rozkázal mu ihneď sa vypratať z fary a so všetkým, čo mal, sa odtiaľ vysťahovať. Tu sa musel otec odobrať do smutného vyhnanstva, zdržujúc sa raz v B. Bystrici, raz na Spiši u môjho brata Izaiáša (ktorý bol vtedy farárom v mestečku Teplici a po ktorom som potom ja nastúpil), a práve tak i u mňa, kým neprišla reštitúcia[77] po rákócziovskej vojne r. 1647. Zmienený prefekt však po niekoľkých týždňoch dostal svoju zaslúženú odmenu od spravodlivého súdu božieho, lebo náhle ochorel na zámku Vígľaš, ručal ako vôl, telo mu hnilo, zapáchal ako mršina, a preto nikto pri ňom nemohol vydržať. Napokon mu odhnila a odpadla od ramena pravá ruka, ktorou sa dotkol kostolných kľúčov a odsotil môjho pána otca. A tak napokon žalostne, vo veľkej biede a v nevýslovných bolestiach odišiel ako Antiochus. Spravodlivý Boh potrestal aj grófa. Keď sa tento raz v Prešporku díval z obloka a videl, že slávnostne nesú k hrobu mŕtvolu zosnulého pána Heuchelina,[78] farára prešporskej cirkvi, obrátil sa k svojim tajným radcom a povedal: „Hľaďte, akú poriadnu pečeňu prinášajú diablovi do pekla!“ Po tomto ľahkomyseľnom výroku padol hneď dozadu na zem a zomrel. Tu bolo jasne vidieť, ako spláca Hospodin svojim nepriateľom, hoci z podozrenia, ako by ho boli otrávili, uväznili niekoľkých jeho sluhov, ba jeden to musel zaplatiť aj životom.
Takto boli títo dvaja prenasledovatelia vykynožení a vyhubení. Preto „milujte Pána všetci jeho svätí, lebo Pán stráži veriacich a s mierou spláca tomu, kto je pyšný. Buďte dobrej mysli a plní nádeje všetci, ktorí očakávate Pána. Zamĺknuť musia falošné |9,[B1] ústa tých, ktorí hovoria proti spravodlivým zatvrdilo, pyšne a s opovrhnutím.“[79]
Kto by nevycítil z tohto všetkého podivuhodné vedenie Najvyššieho?
[62] ordinovaný ku kazateľskému úradu — vysvätený za kňaza. B. Tablic, c. čl. (15), uvádza nesprávne rok 1659
[63] M. Gregor Láni — syn superintendenta Eliáša Lániho, študoval vo Wittenbergu. Bol rektorom v Bytči a Žiline, farárom na oravskom zámku, v Rajci, Zvolene (1634) a Brezne (1644). Za superintendenta bol zvolený r. 1635. Zomrel r. 1684.
[64] Juraj Kalinka — správne Ján Kalinka a dubovský, nie selčiansky ev. farár, narodený v Ružomberku (okolo r. 1559), učiteľ na trenčianskom gymnáziu, rektor v Ružomberku (1598 — 1600), vysvätený r. 1601 v Brehu, od r. 1603 farár v Trenč. Tepliciach, od r. 1608 v Radvani, od r. 1626 senior, od r. 1630 farár v Dubovej. Zomrel r. 1640. Podrobnejšie J. A. Fábry, c. d. (22 — 23)
[65] Pavel Textoris — rektor v Lednici, ev. farár v Cerove (1620), Ostrej Lúke (1625) a v Hájnikách (severne od Zvolena). Zomrel okolo r. 1644
[66] Martin Nikleczius — rektor v Slov. Ľupči, od r. 1625 ev. farár v Čeríne (severovýchodne od Zvolena), farár a senior v Krnišove (1644)
[67] Ján Paulini (Pauli) — od r. 1626 ev. farár v Ostrej Lúke (juhozápadne od Zvolena)
[68] Daniel Draco — ev. farár v Zolnej (severovýchodne od Zvolena)
[69] Ladislav Csáky († 1655) — majiteľ vígľašského panstva (1636) a hlavný župan Zvolenskej stolice (1642). Pozri J. A. Fábryho, c. d. (24) a A. Lehotzkého, c. d. (80)
[70] Fili mi… — (lat.) Ešte si nezačal slúžiť svojmu Kristovi, a už si bol vyhlásený za vyhnanca
[71] Bono animo decet… — (lat.) Najdrahší otče, musíme byť dobrej mysle. Veď na mne sa spĺňa výrok Siracha: Synu môj, vstupujúc do služieb Boha, priprav svoju dušu na protivenstvá; Sirach 2, 1 — Kniha Ecclesiasticus (Múdrosť Jezusa, syna Sirachovho) je kniha poučení, prísloví a podobenstiev, napísaná Jezusom okolo r. 180 pred n. l.
[72] Ak ma chce niekto nasledovať… — Matúš 16, 24
[73] Illustrissime domine comes… — (lat.) Najosvietenejší pán gróf, tu sa pasie baránok s vlkom
[74] Roku 1642 hneď pred rákócziovskou vojnou — správne: na začiatku r. 1644. Rákócziho vojna vypukla až 17. februára 1644. Účasť Pilárika st. na bratskom zhromaždení spomína Zápisnica zvolenského kontubernia ešte 18. januára 1644 (I. 93, 108, 124, 207. Podľa J. Slávika, c. čl. Currus, 51). Pilárikovi rodičia žili istý čas v Banskej Bystrici a od sklonku r. 1645 v Spišskej Teplici u svojho syna Izaiáša („ad filium meum charissimum Esaiam Pylarikium tum pastorem Teplicensem… anno 1645 plane ante festum Galli“ — t. j. pred 16. októbrom 1645) a keď bol Izaiáš povolaný do Matejoviec, u svojho syna Štefana, ktorý sa stal nástupcom Izaiáša v Spišskej Teplici. Pilárik st. vypomáhal v kňazskom úrade obom synom. Keď boli po rákócziovskej vojne navrátené evanjelikom kostoly, vrátil sa na pozvanie vrchnosti do Očovej pravdepodobne už v novembri r. 1646, kde predtým pôsobil nepretržite 32 rokov („in quo ante docui integros annos 32.“). Citované podľa listu Pilárika st., adresovaného z Očovej 3. apríla 1647 mestskej rade v Levoči (Okresný archív v Levoči, V. 78/191). Pisateľ sa v liste sťažuje, že mu Tepličania nechcú vydať dva voly a dve kravy, ktoré si nechal u syna Štefana, pretože syn Izaiáš si vraj nevyrovnal dlhy pred odchodom do Matejoviec. Izaiáš už predtým písal mestu Levoči ohľadne tohto bezdôvodného obvinenia, ale nedostal odpoveď. Jeho otec preto poslal tento list najprv do Matejoviec, kde k nemu 6. apríla 1647 pripojil svoj list „wegen der geübten iniurium und Gewalt von den Teplitzern“ Izaiáš, prosiac o spravodlivé rozhodnutie (Okresný archív v Levoči, V. 78/190)
[75] prefekt — náčelník, veliteľ
[76] Ján Aenaei — J. S. Klein, Nachrichten von den Lebensumständen und Schriften evangelischer Prediger in allen Gemeinen des Königreichs Ungarn I, Leipzig und Ofen 1789 (261) spomína Jána Aeneasa, B. Tablic, c. čl. (17) Eneáša, A. Šmál, c. d. Adversaria (343) Henyeya, M. Klanicza, Fata aug. conf. ecclesiarum a tempore reformationis ad synodum Pestiensem in comitatibus Hungariae (Vydal A. Fabó, Monumenta III, Pestini 1865), 276 zas Aknaya. Podrobnejšie J. A. Fábry, c. d. (23).
[77] reštitúcia — vrátenie do pôvodného stavu, t. j. navrátenie kostolov evanjelikom
[78] Ján Heuchelin — J. Heuchelin (1615 — 1654), nemecký ev. farár, od r. 1639 v Bratislave
[79] … milujte Pána všetci jeho svätí… — Kniha žalmov 31, 24 — 25; 19.
Štefan Pilárik
— básnik, autor autobiografických próz a prekladateľ (zomrel pred 8. 2. 1693) Viac o autorovi.
- 104 Turcico-Tartarica crudelitas (Turecko-tatárska ukrutnosť)
- 87 Sors Pilarikiana — Los Pilárika Štěpána
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.
