E-mail (povinné):

Ladislav Nádaši-Jégé:
Kritiky

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Ina Chalupková, Jana Leščáková, Nina Dvorská, Miroslava Školníková, Daniela Kubíková, Zdenko Podobný, Martina Chabadová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 56 čitateľov

J. H. Rosny Jeune: La désirée

(Vytúžená) Vydavateľstvo La Nouvelle Critique, Paris 1926. Str. 251.

[10]

Francúzsky román o Slovákoch, a to román z pera dobrého francúzskeho spisovateľa. Rosnyovci[11] sú dvaja (Justin a Henry, vlastným menom Boëx) a svoje romány zo života sociálneho, ľudového i prehistorického písavajú zväčša spoločne. Najvyššie hodnotia sa ich prehistorické romány Vamireh, Le Félin géant a La Guerre du feu. Tento slovenský román napísal Justin (mladší) sám.

Známy je spisovateľov výrok, že veda je preň náruživosťou poetickou. Pri čítaní tohoto diela príde človeku ozaj na um, ako málo vedy stačí, pri smelšom používaní poetickej licencie, aby sa napísal román o Čechoch a Slovákoch.

Obsah románu je tento:

Matka českého národovca grófa Jána Milovica pochádza z nesmierne bohatej slovenskej zemianskej rodiny, do ktorej patrí i biskup Plyha a kardinál Sýkora. Plyha je a bol vždy presvedčeným Slovákom a Sýkora prívržencom dvora. Mladý gróf mal v Prahe pomer s Maňou, chudobným slovenským dievčaťom, v dnešných románoch mimoriadne cnostným a nadto krásnym a veľmi inteligentným. Pomer je idylický. Okrem niekoľkých celkom nevinných bozkov nič nepadlo pri ich večerných potulkách. Lenže Ján urobil veľkú chybu, že sa dievčaťu predstavil ako malý úradníček, ktorý by bol v dosahu malej rúčky Maninej. Keď sa dozvedela, akým je veľkým pánom, utekala pred ním do Brna, Vajnor a odtiaľ do Ždiaru k biskupovi Plyhovi. Manina matka bola gazdinou (nesmierne bohatého!) Plynu, keď bol za Maďarov len važeckým farárikom, a preto hľadala útulok pri ňom pred prenasledujúcim ju grófom, ktorý prišiel za ňou na aute i do Ždiaru, kde bola jeho plachá holubica. Biskup Plyha je znamenitý, vysokovzdelaný človek, ktorý svojím filozofovaním dosť ľahko otrasie — ako sa zdá — Jánovým pozitivistickým svetonázorom a ako šarmantný ujec nemá nič proti tomu, keď si vezme Maňu za ženu, a požehná ich zväzok na balkóne jedného detvianskeho domu, keď sa popodeň valí na Božie telo procesiou pestro vyobliekaný, spievajúci slovenský ľud pod zástavami.

U Plyhu je na návšteve i zvolenský župan Vladimír Zoch (namiesto Zvolen má Stolen), pán ešte mladý, veľmi príčinlivý, evanjelik, pochádzajúci z pospolitého rodu a majúci krásnu kariéru pred sebou. Aj župan chcel Maňu za ženu, ale keď prišiel jej pravý milenec, odišiel s košíkom, ktoré nešťastie, tak sa zdá, preniesol s gentlemanskou flegmou, lebo spisovateľ ani slovom nespomína, že by bol veľmi želel za ňou.

Prenasledovanie Mane by bolo poskytlo príležitosť opísať trochu Slovensko; lenže pán Rosny akiste videl z neho len primitívne hradské kroje, výšivky, modranskú keramiku a bosé nevesty a dievčatá na jednom mieste spomína, že malé dievčatá pri ceste niekedy, jetaient leurs jupes sur leur tete, en se découvrant tout a coup au passage de Jan[12] a že sa Maňa za mladi akiste tiež tak nevinne bavievala. V Prahe bol pravdepodobne dlhší čas, lebo opisuje mesto, ako i kravály, ktoré tam vyčíňali nemeckí burši, dosť obšírne, dajúc v nich účasť i Jánovi, a to na českej strane.

Vo všeobecnosti sú Rosnyho opisy veľmi povrchné, kresba charakterov schematická a sám dej účinkuje rozhodne skorej komicky ako vážne, keďže Maňa ubehne vždy pred Jánom, len čo ho zazrie alebo počuje jeho hlas. Ja myslím, že slovenské dievčatá nie sú také divé, že by sa báli českých grófov, s ktorými sa už bozkávali a ktorí si ich chcú vziať za ženy.

Netreba hovoriť, že nesmierne bohatá slovenská zemianska rodina je len výplodom fantázie spisovateľovej. Notabene, aby Jánovi v ženbe nebránili aristokratická mať a teta, musia obe umrieť.

Pri všetkých defektoch, ktoré slovenský čitateľ zbadá na prvý pohľad, musíme byť vďační spisovateľovi, že nás hľadí čím sympatickejšie predstaviť Francúzom i že nás potľapká po pleci ako národ „nadaný a hrdý“.

Slovenské pohľady 1926



[10] Slovenské pohľady 42, 1926, č. 10, s. 636 — 637.

[11] Justin Rosny, Henri Rosny — lit. pseudonymy bratov Josepha Henriho Boëxa (1856 — 1940) a Séraphina Justína Boëxa (1859 — 1948), francúzskych autorov belgického pôvodu, ktorí dosiahli veľkú popularitu svojimi naturalistickými, psychologickými, dobrodružnými a sentimentálnymi románmi z rozličných prostredí a čias.

[12] jetaient leurs jupes sur leur tete, en se découvrant tout a coup au passage de Jan — (fr.) vyhadzovali si sukne na hlavy, odkrývajúc sa zrazu, keď okolo išiel Jan.




Ladislav Nádaši-Jégé

— významný prozaik generácie neskorého realizmu, redaktor, literárny teoretik, lekár, znalec jazykov Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.