E-mail (povinné):

Ladislav Nádaši-Jégé:
Kritiky

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Ina Chalupková, Jana Leščáková, Nina Dvorská, Miroslava Školníková, Daniela Kubíková, Zdenko Podobný, Martina Chabadová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 63 čitateľov

Myrta: Zázračný deň

Nákladom vlastným. Str. 156.

[15]

Pre jeho charakterizačnosť podám dej románu trocha obšírnejšie. Milo Jaslovský, dvadsaťdvaročný nadporučík v poprevratovom vojsku, bol zadelený do Bratislavy a našiel si byt u barónky Žilinskej, vdovy po „dragonierskom“ kapitánovi. Už pri prvej návšteve sa neviniatko Milo tak zvidel vdovičke, že mu celú svoju históriu vyrozprávala. Ako neskazené dedinské dievča sa vydala za Žilinského, ktorý si ju vzal pre peniaze. Peniaze napochytre premárnil a umrel, nechajúc ju s dcérou Aničkou, zamestnanou teraz v jednej banke. Žilinská vychováva dcéru bohabojne a mravne, ale čože, keď to nešťastné mesto kazí, čo ona i s tetkou Matildou prácne a svedomite buduje. Anička by veru len barónku chcela hrať, zriadiť si nóbl byt s „perzianerovými“ kobercami, keby len tých peňazí bolo. Milo učí Aničku slovenský pravopis pomocou „czambelky“,[16] a ako je to už zvykom v takýchto prípadoch, zamiluje sa do nej, a Anička predbežne tiež do neho, kým si nenájde niečo lepšie, čo sa jej i dosť skoro podarí, keď povie priateľke tak, aby to kapitán Kaluža počul, že je krásny chlap. Myrta hovorí o ňom, že je poriadny, statočný človek, pritom však, hoci je i ženatý, zamiluje sa do Aničky a urobí ju svojou milenkou. Milo musí ísť bojovať a na čele svojho vojska naháňa nepriateľa od Nových Zámkov ku Komárnu, odtiaľ k Vacovu a zasa do Novohradu, pričom, ako svedomitý vrchný komandant, sám ide s kamarátom špehovať nepriateľské pohyby. Maďari ho chytia, ale on im junácky ujde. Po vojne, sťa Cincinatus,[17] odloží šabľu a vezme do ruky pero, a skončiac kurz, stane sa notárom. Kým sa Milo takto vynasnažuje, Anička si s Kalužom veselo žije. Lenže pánboh na takéto neplechy nemôže hľadieť, a preto Kaluža ochorie na suchotiny, a Anička, chcejúc mu umožniť liečenie v sanatóriu, pýta od Mila šesťtisíc korún, že vraj na zariadenie bytu. Milo, našťastie, nemal toľko peňazí „pri ruke“, a tak jej ich neposlal, čiastočne i preto nie, lebo sa mu Anička začala nepozdávať. Išiel do svojej rodnej dediny navštíviť rodičov a známych a zišiel sa tam so susedovie Ľudkou, dievčaťom ako sa patrí, ktoré má pre šťastný manželský život všetkých potrebných päť „p“. Príležitostne, práve vhod, prečíta jeho priateľ v novinách, že sa Anička Žilinská otrávila a umrela, lebo jej lekár povedal, že Kaluža je stratený. Táto zvesť, pravda, mykla Mila, ale ako krepký slovenský šuhaj, nerozmýšľal dlho a vzal si Ľudku, s ktorou po sobáši kľakol pred svätým obrazom a modlil sa za vlasť a za seba a za ňu, čo nie je pri notároch zvyk veľmi zakorenený, hoci by som im ho i odporúčal.

Myrta svojím chápaním života vovedie čitateľa do stratenej dediny, kam ani korteši veľmi nechodia, kde inteligencia ešte číta v nedeľu popoludní Orly a Sokoly a kde na uspokojenie jej všetkých duševných záhad stačí úplne nedeľňajšia kázeň pána farára a rozprávky ľudí, ktorí boli v meste. Akoby ani nebolo svetových myšlienkových rozruchov, žijú si tam ľudkovia v bázni božej, milujúc blížnych a svoju slovenskú vlasť. Podľa chápania Myrty všetci ľudia sa zdajú byť dobrí a chyby sú len výsledkami slabostí, ktoré skorej musíme ľutovať, ako prísne odsudzovať.

Jej opisy nemožno čítať bez úsmevu a najmä jej opisy vojny účinkujú svojou občerstvujúcou naivnosťou. Nielen vojak sa zasmeje, keď číta o ukrutnom bojovaní slovenských hrdinov, ktorí, odložiac pušky, chytili piky a tak „po mäsiarsky“ stýkali na ne „divých“ Maďarov. O stratégii a špehovaní Mila a jeho kamaráta Zdenka by deti tiež vďačne počúvali v zimné večery pred svietiacou pecou. Ale i starí vojaci by sa zatriasli od hrôzy, keby sa dozvedeli, ako dostali naši bojovníci „ciankaliu“ v prsteňoch pod sklíčkami, aby sa mohli zmárniť, keby, nebodaj, padli Maďarom do rúk, ktorí by ich preukrutne mučili.

Z umeleckého stanoviska je kniha bezcenná. Je to práca osoby, ktorá si rada porozpráva o sto ráz počutých veciach, koreniac ich už nesčíselne ráz upotrebenými poznámkami.

Ale ináč je to dielce celkom milé, vzbudzujúce dojem, že sú na svete všetci ľudia dobrí, že sa radi majú a že im vcelku nie je zle. Myrta je zaiste veľmi dobrá gazdiná, milá susedka a vážená spisovateľka vo svojom kruhu, čo jej žičím z úprimného srdca. Len trochu viac stručnosti by som jej odporúčal…

Slovenské pohľady 1926


[15] Slovenské pohľady 42, 1926, č. 10, s. 638 — 639.

[16] pomocou „czambelky“ — ide o Czambelovu Rukoväť spisovnej reči slovenskej (1902), ktorá vyšla i po prevrate (1919) a zohrala významnú úlohu pri ustaľovaní spisovnej slovenčiny.

[17] sťa Cincinatus — Lucius Quintius Cincinatus, rímsky vojvodca, ktorý sa stal diktátorom; vzor starorímskej prostoty.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ladislav Nádaši-Jégé

— významný prozaik generácie neskorého realizmu, redaktor, literárny teoretik, lekár, znalec jazykov Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.