E-mail (povinné):

Ladislav Nádaši-Jégé:
Kritiky

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Ina Chalupková, Jana Leščáková, Nina Dvorská, Miroslava Školníková, Daniela Kubíková, Zdenko Podobný, Martina Chabadová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 63 čitateľov

Boleslav Borský: Na vlnách života

Nákladom Slovenského Východu v Košiciach. 1926. Str. 219.

[18]

Námetom veľkej čiastky románov je láska mladých ľudí a spôsob, akým sa dostali do vytúženého raja manželstva. Je to prirodzené, lebo veď väčšina belasých pančúch[19] obojeho pohlavia, ako i čítajúceho obecenstva, sa zaujíma najmä o tieto nežné city. Tá láska, aká sa medzi ľuďmi skutočne moce, často hladná, falošná, zúfalá, vypočítavá, zle oblečená, nebýva predmetom takýchto románov. Títo spisovatelia spracúvajú lásku omnoho neobvyklejšiu, neobťažovanú príťažou každodennej skutočnosti. Ich láska je obyčajne vznešená, nezištná, premáhajúca všetky prekážky, ktoré im viac-menej bystrá fantázia jej tvorcov vie postaviť do cesty. A tie prekážky bývajú tiež také, s akými sa nestretávame na tejto daňami obťaženej zemi. Pravda, niektoré z týchto prekážok nachádzame i v skutočnom živote, ale rozdiel medzi skutočnosťou a románom je, že stavovské a majetkové rozdiely vybájení milenci ľahko premáhajú, ťažkosti robievajú len hmotárski rodičia. V živote zriedkavá šľachetnosť a hrdosť zamilovaných, ako príčina rozluky, nehráva veľkú úlohu; sotvakedy sa stane, žeby mládenec pokladal za prekážku manželstva veľký majetok milenky, alebo naopak. V románoch je to časté, ako i to, že boháč pošle preč vždy nemravného milionára a dá, obmäkčený, dcéru statočnému chudákovi. Prekážku tvoriace šľachetné cítenie môže vytrčiť rožky i pre politické a národnostné rozdiely, alebo pre iné, od obrazotvornosti spisovateľa závisiace okolnosti. Druhy a spôsoby premáhania prekážok sú v týchto románoch tiež celkom iné ako v skutočnosti, na to majú títo spisovatelia hodne a vyprobovaných receptov; popustia zasa len uzdu svojej obrazotvornosti a veselo preskakujú hrádze, neobťažovaní nijakými malichernými ohľadmi na skutočnosť.

Postavy si vystrúhajú, aké sa im hodia do krámu: alebo čačané a naskrze podarené, alebo čiernych zloduchov, alebo i bláznov. Týchto obyčajne nechtiac vyhlasujú za svetaskúsených mudrcov.

Takto vyšpekulovanú históriu pomiešajú s niekoľkými realistickými podrobnosťami, a podarené dielo je hotové.

Výplody fantázie sú zaiste oprávnené v umeleckom diele, ale nie ako surogáty[20] skutočnosti!

Rozumie sa, že nie všetky takéto romány sú rovnako bezcenné, niektoré majú i obstojné stránky opismi krajov, zvykov, niektorých postáv. Často účinkujú i mimovoľným humorom alebo komičnom, ktoré býva tým podarenejšie, čím je neschválnejšie. Veľký zástoj hráva v nich i viac-menej podarené, do krajnosti podrobné opisovanie najvšednejších, každému do unovania známych výkonov. Takéto opisy sú naskrze nie umelecké, bez primeraného myšlienkového podkladu. Spisovatelia sa dajú nimi zviesť, lebo sú veľmi ľahko uskutočniteľné a robia už svojou všeobecnou známosťou dojem výstižnosti. Samo osebe nie je umením ani najdôkladnejšie opisovanie manikúrovania alebo mľaskania a sŕkania pri oblizovaní zamastených prstov.

Veľká väčšina spisovateľov, ktorí sa zaoberajú dorábaním románov, pracuje takto. V Čechách ich je veľmi mnoho a u nás sa už tiež vyskytujú. Podľa nakladateľských vyhlášok sú to spisovatelia prvotriedni, často i cenami poctení, čo dokazuje vlastne len ten smutný fakt, že ozaj povolaných románopiscov je málo. Ani Nobelovými cenami odmenené diela nie sú všetky prvotriedne: cenu dostal najlepší spomedzi slabých.

Dnes vystupuje väčšina týchto spisovateľov v modernom úbore nielen slohove (usilujúc sa podľa možnosti sťažiť porozumenie), ale i myšlienkove a dejove. Ich láska sa pohybuje nepomerne voľnejšie, ako si to smela dovoliť láska čo len minulého pokolenia, lebo moderný bakfiš[21] od bozku — ani toho najprvšieho — nezomdlie. Vôbec voľnosť lásky — a iné voľnosti! — hrajú v nich veľký zástoj. (Právo dievčaťa na dieťa!) Niektorí spisovatelia upotrebúvajú ošumelý trik, že sa postavia na vysoko mravný postament,[22] aby mohli byť — prascami. Iní myslia, že prestupovanie mravných maxím, ktorých oprávnenosť je od povstania sveta neochvejne dokázaná, je postulátom moderných filozofických alebo socialistických systémov, a modernizmu vôbec. Nepomyslia, že mravnosť, totižto schopnosť opanovať sa, je nevyhnutne potrebná, aby ľudstvo napredovalo na ceste polepšenia svojho stavu i vtedy, keď nepočíta na odmenu v raji alebo na trest v pekle. Pochybujem, že by sa našiel čo i najzaťatejší materialista, ktorý by mohol tvrdiť, že pokrok a zveľatok ľudstva by bol dosiahnuteľný luhaním, zákerníctvom, smilstvom, obžerstvom a korheľovaním. Ľudstvo ťažko napreduje s príkazom mravnosti: keď sa mu bude kázať nemravnosť, tak ho vezme čert a s ním, pravda, v prvom rade, tých, ktorí mu to kážu.

Sú to veci jasné, ako dvakrát dva sú štyri, a jednako je hodne natrhnutých rozumov, ktoré chcú často i duchaplnými paradoxmi a rozličnými duševnými denkíbunkmi[23] dokazovať oprávnenosť ich protivy.

U nás to ešte nie je celkom tak zle, ale záblesky (veľmi nepodarené) už potešujú i naše obecenstvo. Naše belasé pančuchy nie sú ešte také dravé, predbežne alebo prácne rozriešujú problémy, ktoré už každý dávno v podošvách zodral, alebo námety, nemajúce naskrze cenu a nezaujímajúce nikoho na svete preto, lebo v skutočnosti nejestvujú a mátajú len v hlave spisovateľovej, ktorý ich krvopotne vyhútal. Skutočný život je im cudzí, a tak zostanú i tieto diela cudzími veľkému obecenstvu.

O knižke Boleslava Borského stačí poznamenať, že patrí tiež do tohoto oboru a že v románe Na vlnách života hatí sobáš a manželské spolužitie zamilovaných ich šľachetnosť, ktorú premôžu len po dlhšom nezmyselnom habkaní a po dlhom zbytočnom napínaní čitateľovej trpezlivosti, ktorý by im najradšej privolal: — Ale, bokajteže sa už a nebuďte takými hlupákmi, akými vás robí autor oproti všetkým zákonom ľudského citu a zdravého rozumu!

Slovenské pohľady 1927


[18] Slovenské pohľady 43, 1927, č. 1 — 2, s. 123 — 125.

[19] belasé pančuchy — obrazné (posmešné) pomenovanie žien „intelektuáliek“; tu platí o oboch pohlaviach.

[20] surogát — (lat.) náhradka

[21] moderný bakfiš — (z nem.) v prenesenom význame dospievajúce dievča.

[22] postament — (lat.) podstavec

[23] denkíbunky — (z nem.) cvičenia logického myslenia, logická gymnastika.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ladislav Nádaši-Jégé

— významný prozaik generácie neskorého realizmu, redaktor, literárny teoretik, lekár, znalec jazykov Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.