Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Andrea Kvasnicová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 104 | čitateľov |
Opätoslovie v Spievankách
Pozoruhodná je ešte jedna vlastnosť slovenských piesní, ktorú my básnickým opätoslovím nazývame a ktorá záleží v opakovaní prvého slova raz v druhej, raz v tretej, raz v štvrtej stope. Temer vo viacej než v polovici nachádza sa toto opakovanie počiatočného slova, avšak deje sa aj ono nie náhodne, ale podľa istých pravidiel. Totiž v alexandrínoch, ak je prvé slovo trojslabičné, opakuje sa po sebe na spôsob daktylov, napr.:
Dolina, dolina, bodaj sa zvalila.
Morena, Morena, za kohos umrela.
Šuhaju, šuhaju, pre teba ma lajú.
Potuočkom, potuočkom, koníčky výskokom.
Belehrad, Belehrad, turecké pomezí.
Tak aj dvojslabičné slovo s jednoslabičným, napr.:
Dobrá noc, dobrá noc, ale nie každému.
Bože muoj, Bože muoj, zarmúcený svet muoj.
Niekedy aj jednoslabičné s dvojslabičným,, napr.:
Vy žiaci, vy žiaci, vysoko učíte.
Alebo tri jednoslabičné za sebou, napr.:
Šla by ja, šla by ja, šuhajko za teba.
Najčastejšie však ten prípad miesto má, že sa prvé slovo v tretej stope opakuje, napr.:
Ani / sa mi / ani / nedeľa / nedeje.
Bola / by ja / bola / keby / nerobila.
Čierne / oči / čierne / ako tá / trnuočka.
Stojí / lipka / stojí / na poli / zelená.
Alebo dvojslabičné slovo, napr.:
Čie to diovča, čie to, čo na vodu ide.
Ta ja puojdem, ta ja, ta ja povandrujem.
Príklady, keď sa dvojslabičné slovo v štvrtej stope opakuje, sú:
Rada / si ma / mička / rada / si ne / veste.
Sama / si si / milá / sama / si si / vina.
Ak stojí štvorslabičné slovo na začiatku verša, rozotne sa na dve a prvá polovica sa opakuje, napr.:
Marti / nečko / Marti / máš čiž / mičky / z karty.
V iných veršoch deje sa toto opakovanie rozličným spôsobom, napr.:
Spím spím, spala by.
Sama, sama, kázala si.
Šuhaj, šuhaj, šuhajíčku.
Čo si, Ondrejko, čo si vykázal.
Bývalo mi, bývalo atď.
Aká rozličná je krásochuť u rozličných národov! U Grékov, Rimanov, Nemcov, Francúzov, Angličanov atď. nenachádzame v národnom básnictve opätoslovie. Pravdaže, u nich sa pokladalo sa chybu, ako toho príklad máme na Cicerónovom verši: „O fortunatam natam me consule Romam.“ Nordické aliterácie a asonancie zdajú sa síce s touto našou totožnoslovnosťou čiže opätoslovnosťou podobnosť mať, najviac však rovná sa tu naša národná poézia poézii indickej, porov. Jos. Jungmanna v Kroku I, č. 2, str. 6 — 7: „V libozvuku básnické mluvy počísti vracování se liter, syllab, slov a částek menších neb větších, ano i jedné celé rhytmické řady, nebo i celých veršů, což zvláště v básních pouhým počtem syllab neb momentů se zpravujících místo míti má, ku př.
Roznosi sě radost po vsiei Praze,
Roznosi sě radost kolkol Prahy atď.
Indové podobnozvučnost ve verších obzvláště milují. U Kalidasa, v básni Nalodaja, nacházejí se ty to verše:
Padam á padam ápad amá padama.
Jatam ajatamája tama jata Má.
Kdež ucho čtyřikrát slyší padamá, jatama. Epická báseň Magha má v 6. zpěvu 14 posledních stancí, a sice na konci každé půlstance, podobné opětování slovozvuku.“
Aj u iných slovanských kmeňov, napr. Rusov, Srbov a Poliakov nachádza sa opakovanie, hoci redšie ako u Slovákov a ešte redšie je ono u Čechov.
— slovenský básnik, zberateľ ľudovej slovesnosti, jazykovedec, estetik a historik, predstaviteľ slovenského preromantizmu Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam