ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Opätoslovie v Spievankách

Pozoruhodná je ešte jedna vlastnosť slovenských piesní, ktorú my básnickým opätoslovím nazývame a ktorá záleží v opakovaní prvého slova raz v druhej, raz v tretej, raz v štvrtej stope. Temer vo viacej než v polovici nachádza sa toto opakovanie počiatočného slova, avšak deje sa aj ono nie náhodne, ale podľa istých pravidiel. Totiž v alexandrínoch, ak je prvé slovo trojslabičné, opakuje sa po sebe na spôsob daktylov, napr.:

Tak aj dvojslabičné slovo s jednoslabičným, napr.:

Niekedy aj jednoslabičné s dvojslabičným,, napr.:

Alebo tri jednoslabičné za sebou, napr.:

Najčastejšie však ten prípad miesto má, že sa prvé slovo v tretej stope opakuje, napr.:

Alebo dvojslabičné slovo, napr.:

Príklady, keď sa dvojslabičné slovo v štvrtej stope opakuje, sú:

Ak stojí štvorslabičné slovo na začiatku verša, rozotne sa na dve a prvá polovica sa opakuje, napr.:

V iných veršoch deje sa toto opakovanie rozličným spôsobom, napr.:

Aká rozličná je krásochuť u rozličných národov! U Grékov, Rimanov, Nemcov, Francúzov, Angličanov atď. nenachádzame v národnom básnictve opätoslovie. Pravdaže, u nich sa pokladalo sa chybu, ako toho príklad máme na Cicerónovom verši: „O fortunatam natam me consule Romam.“ Nordické aliterácie a asonancie zdajú sa síce s touto našou totožnoslovnosťou čiže opätoslovnosťou podobnosť mať, najviac však rovná sa tu naša národná poézia poézii indickej, porov. Jos. Jungmanna v Kroku I, č. 2, str. 6 — 7: „V libozvuku básnické mluvy počísti vracování se liter, syllab, slov a částek menších neb větších, ano i jedné celé rhytmické řady, nebo i celých veršů, což zvláště v básních pouhým počtem syllab neb momentů se zpravujících místo míti má, ku př.

Indové podobnozvučnost ve verších obzvláště milují. U Kalidasa, v básni Nalodaja, nacházejí se ty to verše:

Kdež ucho čtyřikrát slyší padamá, jatama. Epická báseň Magha má v 6. zpěvu 14 posledních stancí, a sice na konci každé půlstance, podobné opětování slovozvuku.“

Aj u iných slovanských kmeňov, napr. Rusov, Srbov a Poliakov nachádza sa opakovanie, hoci redšie ako u Slovákov a ešte redšie je ono u Čechov.