ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Mená tých pánov a paní, ktorí svoje sbierky a rukopisy pre toto vydanie Spievaniek požičali a zaslali:

I. Z Nitrianskej a Trenčianskej stolice:

1. Veľkomožný a slobodný pán Alojz Mednyánszky z Medeša, radca pri veleslávnej miestodržiteľskej rade, c. k. komorník, úd učenej spoločnosti maďarskej.

2. Theresia Artnerová, narodená v Šoproni r. 1772, povestná spisovateľka a poetka nemecká, zdržiavala sa často v Nitrianskej a Trenčianskej stolici na majetkoch barónov Zayovcov, najmä v Bučanoch, v Ozorovciach atď., kde prostonárodné spevy a rozprávky sbierať dala, do nemčiny prekladala a nám láskavou rukou poslala. Zomrela r. 1829 v Chorvátsku.

3. Ondrej Novota, bývalý žiak školy prievidzskej. Tento dosť starý rukopis máme my od p. Martina Hamuljaka, ktorému z Nitrianskej stolice spolu s inými poslaný bol.

4. Dr. Ondrej Bossányi de eadem, profesor gréckej reči pri kráľovskej akadémii vo Veľkom Várade. Preložil aj Luciana Samosatského do slovenčiny.

5. Velebný pán Ján Hollý, kňaz v Maduniciach a skladateľ básne Svatopluk, poslal dve znamenité sbierky, najmä belohorského nárečia.

6. Valentinus Fegyveres, mešťan a senátor mestečka Prievidze.

7. Daniel Sloboda, kaplán a

8. Ján Martešík, učiteľ v Myjave.

9. Dvojct. p. Ján Šulek, kňaz v Sobotišti, poslal staršie i novšie sbierky.

10. František Trnka, narodený v Čechách, putujúc r. 1827 v Uhorskej krajine, sbieral najmä po Nitrianskej stolici piesne a poslal ich vydavateľovi z Brna do Pešti. Pozri aj 85.

II. Z Turčianskej stolice:

11. Karolína a Apolónia Mojžišovič, panny a dcéry dvojct. p. Jána Mojžišoviča, evanj. kazateľa v Príbovciach, odovzdaly svoje sbierky ešte r. 1819.

12. Gabriel Ruttkay Dauko, bývalý kníhtlačiar v Budíne. On čiastočne v mladosti, čiastočne na svojich cestách, keď knihy a kalendáre po slovenských krajoch predával, mnoho piesní nasbieral, ktoré spolu s Michalkom vydať sa strojil, ale potom nám ich odovzdal.

13. Juraj Hrúz, narodený v Necpaloch, učiteľ školy najprv v Mošovciach, potom na rozličných miestach peštianskej stolice. Koniec života, asi tri roky, strávil v Pešti, kde sme z úst jeho niekoľko piesní predriekaných napísali.

l4. Dvojct. pán Ondrej Soltys, evanj. kazateľ v Ivančinej, narodený v Mošovciach.

15. Dvojct. pán Jozef Somora, kazateľ predtým v Blatnici, teraz v Drážovciach.

16. Velebný pán Ján Valentini, katolícky kňaz v Kláštore (pod Znievom).

17. Dvojct. pán Ján Kalinčiak, kazateľ v Záturčí, na vetchej väzbe jeho šesťdielnej Biblie našiel vydavateľ pieseň o českých vyhnancoch, ktorú neskoršie i v exemplári Labyrintu Komenského u p. Kuhajdu v Rákošskom Kerestúre videl. Ochotnosťou pána Kalinčiaka získal vydavateľ v Košútoch u rodiny pánov Košútov starý exemplár Cosmografie Jana z Puchova, kde tiež na väzbe našiel baladu „Prekliata dcéra“, ktorá však bola aj v sbierke Šafárikovej s prípisom „Turčianska píseň“. Pozri aj 36.

18. Ján Kollár už v mladosti v Mošovciach a v Kremnici sbieral národné piesne. Potom na cestách do Prešporku alebo zpät do Turca cez Nitriansku stolicu, keď počul Slovenky v poli spievajúce, skočil s voza alebo zmizol zo spoločnosti iných, podobným veciam sa posmievajúcich žiakov, skryl sa za strom alebo do obilia a kvetnej trávy, aby ho nezbadaly plaché speváčky, písal do zápisníka piesne. Potom v Budiši, kde sa pre posilnenie zdravia asi mesiac zdržiaval a žinčicu pil, počul a napísal od horárovej dcéry a od valachov mnohé piesne. Pozri aj 38 (Ján Blahoslav).

III. Z Liptovskej stolice:

19. Jozefína Guothová, slečna v Ľubeli, poslala dve znamenité, s krásocitom vybrané sbierky prostonárodných piesní.

20. Jonáš Bohumil Guoth, brat predchádzajúcej, poslucháč lekárstva, odovzdal častejšie sbierky liptovských a nitrianskych spevov.

21. Anna Zuzana Orfanideska, poslala rukopis vlastnou rukou písaný, na ktorom je nápis: „Roku 1822 v Nemeckej Ľupči písala An. Su. Orphanideska.“

22. Zuzana Jančuška z Jakubovian, pestúnka u p. Belopotockého, ktorému mnohé piesne do pera hovorila, medzi nimi aj baladu: Krásna Katarína.

23. Pani Zuzana Burová, narodená v Turčianskej stolici, manželka pána Ondreja Bura, učiteľa v Mikuláši. Od nej je rozprávka o ježibabe, tátošovi atď.

24. Ondrej Droppa, rechtor v Paludzi.

25. Alex Oško z Malatína.

26. Konrád Haagh z mestečka Hýb r. 1829.

27. Daniel Koreň roku 1828.

28. Martin Michník z Mikuláša.

29. Gašpar Belopotocký si prieveľkú zásluhu získal sbieraním jednak spievaniek, jednak rukopisov. Jeho vlastné sbierky majú štyri sväzky. Pozri aj 22, 39.

IV. Z Oravskej stolice:

30. Sofia Medvecká, iba toto meno stojí na rukopise, ktorý nám poslal p. Hamuljak.

31. Panny Anna a Terézia Veselovské v Námestove.

32. Pán Samuel Andreanský a pani Agnesa Andreanská v Námestove.

33. Martin Hamuljak, narodený v Jasenici, býva v Budíne. Na svojich temer každoročných cestách do Oravy sbieral a prinášal spievanky. Pozri aj 3, 30.

34. Velebný pán Michal Madanský, kaplán.

35. Hynek Lišák, doktor práv.

36. Ján Kuhajda, narodený v Párnici, učiteľ školy v Rákošskom Kerestúre. Pozri aj 17.

37. Ondrej Žaškovský, rechtor v Námestove.

V. Zo Spišskej stolice:

38. Ján Blahoslav (Benedikti) narodený v Ľuboreči v Novohradskej stolici, profesor na gymnáziu kežmarskom. Svoju prvú sbierku oddal Šafárikovi, potom poslal sbierky na jeho nabádanie a pod jeho dozorom od kežmarských žiakov usporiadané. Ich mená sú: Daniel Ruttkay, Karol Ujhely, Jozef Buľovský, Rafael Lehotský, Jozef Jesenský, Jozef Lamoš, Buotz, Záturecký (všetci Turčania).

39. Matej Slavkovský poslal prvú sbierku vydavateľovi do Pešti, druhú pánu Belopotockému. Druhá obsahuje ponajviac šarišské piesne.

40. Starý nemenovaný rukopis, spišské a šarišské piesne obsahujúci.

VI. Z Gemerskej a Malohontskej stolice:

41. Dvojct. pán Matej Holko, kňaz v Rimavskej Bani (najmladší).

42. Dvojct. pán Emerich Lauček, kňaz na Píle, poslal sbierku staroslovenských spevov.

43. Martin Suchán, narodený v Rochovciach, lekár v Pešti, podal vydavateľovi i ústne i písomne mnohé piesne a rozprávky národné, dal aj od iných známych a priateľov svojich v Gemerskej stolici piesne sbierať. Pozri aj 51.

44. Samuel Matejovský, narodený v Pondelku, učiteľ slovenskej evanjelickej školy v Pešti.

45. Ondrej Nosák, učiteľ školy v Čiernej Lehote, podal svadobné a žatevné piesne.

46. Ján Piatrik, roľník vo Veľkých Slavošovciach, poslal Ľudovítovi Ďurkimu, lekárovi v Pešti, sbierku obyčajov, príhovorov a spevov svadobných s týmito veršami:

47. Ján Dlháni, profesor v Gemeri, odovzdal dve sbierky r. 1826, 1836.

48. Ondrej Gaško, narodený v Muráni, knihár v Jelšave, poslal, sbierku r. 1826.

49. Ondrej Laco, učiteľ školy v Jelšave.

50. Ján Liskay, narodený v Štítniku, teraz kazateľ v Drienčanoch, poslal sbierhu r. 1830.

51. Rozina Hrenčíková, A. Hrenčík, Pavol Lovčáni. Tieto mená stoja na sbierke jedného starého rukopisu, poslaného pánu Sucháňovi.

52. Pavol Jozef Šafárik odovzdal vydavateľovi nielen vlastné, ale aj mnohé iné, jemu prv zaslané sbierky, zväčša od nemenovaných sberateľov. Pozri aj 38, 84.

53. Antónia Mrlianová, dcéra školského učiteľa v Píle.

54. Peter Pavol Juraj Slopovský, Klenovčan.

VII. Zo Šarišskej a Zemplínskej stolice:

55. Dvojct. pán Ján Hlovík, evanjelický kazateľ predtým v Kladzanoch, teraz v Giraltovciach, poslal čisté šarišské piesne aj so slovníkom. Z nich sa však len tie daly tlačiť, ktoré sa v inom obyčajnom nárečí slovenskom nenachádzajú.

56. Andrej Kucharski, rodený Poliak, bývalý profesor vo Varšave, shromaždiac na svojej ceste po Uhrách mnoho všelijakých, najmä však sotáckych piesní, doručil ich vydavateľovi v Pešti.

57. Ján Šoltis, narodený v Marhani, advokát v Pešti, podal spevy a hry šarišské.

58. N. Potemkin, advokát v Prešove a básnik v šarišskom nárečí, predriekal v Pešti vydavateľovi pieseň čiže baladu „Rakovce“.

VIII. Zo Zvolenskej stolice:

59. Dvojct. pán Samuel Ferienčík, narodený vo Zvolene, podal hru o trhaní husi atď.

60. Dvojct. pán Samuel Hojč, narodený v Brezne, poslal dve sbierky.

61. Dvojct. pán Dr. Karol Kuzmány, kazateľ v Bystrici.

62. Dvojct. pán Leopold Belohorský, narodený v Turci, kazateľ v Kráľovciach. Jedna z najhojnejších sbierok vo dvoch sväzkoch, medzi nimi však aj nemecké a latinské.

63. P. Boleman, advokát v Pešti.

64. P. Polevkovič, organista v Bystrici.

65. Dvojct. pán Ján Chalupka v Brezne.

66. Garansecký rukopis, obstarný, istého nemenovaného rechtora.

IX. Z Veľkohontskej stolice:

67. Dvojct. pán Bohuslav Tablic, kazateľ v Kostolných Moravciach, prispel jednak tlačenými, jednak písanými národnými spevmi.

68. Michal Godra, narodený v Bohuniciach, pestún u grófa Steinleina.

69. Dvojct. pán Daniel Petian, kazateľ v Príbelciach, poslal sbierku r. 1825.

70. Ján Rojko, narodený v Bystrici, profesor na gymnáziu v Štiavnici.

71. Dôstojný pán Ján Seberini, narodený na Orave, superintendent, kazateľ slovenský v Štiavnici, prispel jednak vlastnými, jednak cudzími sbierkami.

72. Ján Kachelmann, advokát v Štiavnici.

73. Daniel Martini v Belej.

X. Z Novohradskej stolice:

74. Amália Petianová, dcéra Gabriela Petiana, evanjelického kazateľa na Abelovej, poslala utešenú, vlastnou rukou sbieranú i písanú sbierku.

75. Šalamún Dobromír Petian, brat predošlej, získal si veľké zásluhy o naše Spievanky. Shromaždil nielen mnoho, totiž tri sväzočky husto písané, ale aj najznamenitejšie a najstarožitnejšie spevy, hry, rozprávky atď. On podal z Abelovej „Prísnu mati“, „Službu“ atď.

76. Samuel Hajnal, narodený v Siráku, kupec v Pešti, podal piesne i hry z mladosti zachované.

77. Velebný pán Štefan Hamuljak, kaplán, predtým v Neži, teraz v Bagu, prispel troma sbierkami piesní a poslal sbierku prísloví.

78. Dvojct. pán Alež. Porubský, evanjelický kazateľ, podal dva vlastné rukopisy.

79. Vilhelmína a Konstantína Kubini, slečny a sestry na Marcali, v sbierke pána Porubského.

80. Mária Frenyo, dcéra učiteľa na Veľkých Stracinách. Rukopis z r. 1821.

XI. Z Báčskej stolice:

81. Dvojct. pán Juraj Rohoň, narodený v Turci, evanjelický kazateľ v Hložanoch, poslal sbierku r. 1827 pod názvom „Starodávne zpěvy lidu slovenského v Uhrách, sebral J. R.“

XII. Z Peštiansko-Pilišsko-Žoltskej stolice:

82. Barón Jozef Lužinský, pri sl. kráľovskej miestodržiteľskej rade v Budíne. Poslal krásne písanú sbierku najviac nitriansko-trenčianskych a slovensko-moravských piesní.

83. Apolónia Füredy, vydaná Baltazarová, narodená, v Péterke, kde z úst akejsi slepej ženskej osoby, povestnej tam speváčky, mnoho pamätných piesní napísala. Aj jej slepý brat v Pešti, učiteľ hudby pri ústave slepých, podal niekoľko piesní.

84. Zuzana Lešková v Kiskőrösi podala znamenitú sbierku Šafárikovi.

85. Johana a Alžbeta Sironky, panny a dcéry obyvateľa peštianskeho a úda evanjelickej cirkve. Ony pánu Trnkovi, v Pešti sa zdržiavajúcemu, predriekaly piesne.

86. Ondrej Thaisz, advokát, v Pešti, maďarský spisovateľ, milovník slovenských piesní. Pri veselých, schôdzkach počul vydavateľ nejednu pieseň od neho, najmä z Rákócziho času.

87. Ján Sartori, učiteľ na Čík-Tarči, zanechal rukopis, ktorý nám jeho nástupca pán Salay odovzdal.

88. Ján Herkel, narodený na Orave, advokát v Pešti, podal niekoľko piesní.

89. Anton Ottmayer, doktor práv a advokát v Pešti, predriekal piesne a opatril i cudzie sbierky.

90. Dvojct. pán Pavol Michalko, evanjelický kazateľ v Irši, poslal dva sväzočky spievaniek, jeden celých, druhý len v registríku počiatočnými slovami poznamenaných (pozri str. XXX). Pozri aj 12, 91.

91. Rukopis z Ďónu, Michalkovi a od tohto nám poslaný.

92. Daniel Hanko, učiteľ na Demrove.

93. Pavol Lavko, strážca viníc na Cinkote.

94. Ľudovít Šuhajda, kňaz na Apoštaku.

95. Pán Anton Hernoegger, notár s. stolice vo Vacove.

Okrem toho boli v Pešti temer zo všetkých krajov a stolíc prišelci, vandrovní, nádenníci a robotníci v záhradách a viniciach. Tých sme — alebo ja alebo priatelia a pomocníci moji — na tento cieľ použili.

K tomu pristupuje ešte množstvo iných rukopisov, listov a kartičiek alebo nemenovaných alebo len začiatočnými literami poznačených a nám zaslaných.

Mená skladateľov a skladateliek národných piesní, nakoľko nám v známosť prišly

1. Estera Šulek, dcéra Mateja Šuleka, niekdajšieho veľkopaludzského slova božieho kazateľa v Liptovskej stolici. Pozri XIX, 4.

2. Mária Kubinyi, panna v Dechtaroch, Liptovská stolica, složila pieseň insurgentskú. Pozri II, 44.

3. Alexander Szentkereszty, zeman v hontskej stolici, jeden z najšťastnejších prostonárodných básnikov, složil piesne: 1. Ach, mal som, mal; 2. Težko tomu sýkorovi; 3. Čije sú to húsky atď. Pozri XX, 14; XIX, 89; XIII, 5.

4. Emerich Pongrácz, kapitán v Ondrašovej v Liptovskej stolici, složil: 1. Mám ja koňa faku; 2. Prevez, prevez, prevozníčku. Pozri XX, 24;

V NZ II, 400 má Ján Kollár ešte túto poznámku:

Začiatok niektorých piesní

Pán Pavol Michalko písal nám roku 1824 dňa 24. januára takto: „Vydavatelům slovenských světských písní uctivé pozdravení! Posílám i já některé slov. pěsničky, zčástky celé, zčástky jen v registříku zde poznamenané. Která by snad celá známa nebyla, takovou bych mohl ve známost uvésti, ač přemnohé jen z jednoho neb dvou veršíků záležejí.“ Nato, bohužiaľ o krátky čas pán Michalko zomrel a začiatok piesní nedoplnený zostal. My ich tu však predsa kladieme, možno sa nájde niekto, kto jednej alebo druhej pokračovanie pozná: