Zlatý fond > Diela > Národnie spievanky – Poznamenania a pojednania


E-mail (povinné):

Ján Kollár:
Národnie spievanky – Poznamenania a pojednania

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Andrea Kvasnicová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 95 čitateľov


 

III

Miláčikovné slová a veci (Lieblingssachen)

V slovenských piesňach nachádzame stopy a dôkazy toho, že náš ľud sa k istým veciam so svláštnou láskou nesie a nachyľuje, také pri každej príležitosti opakuje, za vzory a reprezentantov všetkých ostatných ich považuje a ako by za svojich miláčikov ich pokladá. Také miláčikovské slová sú

medzi menami mužskými: Ján, Janko,
medzi menami ženskými: Anna, Anička, Hanička,
medzi farbami: biela,
medzi očami: sivé,
medzi vtákmi: holub, sokol, slávik,
medzi stromami: lipa,
medzi riekami: Dunaj,
medzi mestami: Bystrica,
medzi remeslami: mlynárstvo,
medzi jedlami: kaša.

Meno Ján, Janíček také milé je Slovákom, že v spevoch vôbec často namiesto milého, milenca a frajera sa užíva a s ním sa stotožňuje. Práve tak aj meno Anna, Anička neznamená v piesňach istú osobu, ale vôbec milenku alebo aspoň pannu, dievča. Tak nech z mnohých príkladov len jeden uvedieme, a to pieseň:

Nič si ty Anička, nič si ty nemysli,
len si ty Janíka ku srdcu pritisni.

V iných rukopisoch stojí takto:

Nič si ty, dievčatko, nič si ty nemysli,
len si ty milého ku srdcu pritisni.

Mená Ján, Anna upomínajú na staroslovanský koreň un, uný, t. j. dobrý, krásny, milý. (To je omyl, sú to hebrejské mená. E. P.) Meno Ján u Slovákov je najobyčajnejšie, takže pre časté počutie tohto mena Nemci v Pešti každého Slováka, ktorý prišiel z Horniakov, nazývajú Jano. I v poľskoukrajinských piesňach v Haliči najčastejšie meno je Jan, Janko, Ivan, Ivasenko, Jaś, Jasio, Jasienka a Hana, Hanenka, Hanuś, Hanulka.

Druhý pamätný úkaz v slovenských spievankách je láska k bielej farbe. Biely, belavý, belastý, bielený sú stále najmilovanejšie epitetá slovenské. Kde len môžu slovo biely položiť, všade ho Slováci radi kladú. To sa nepochybne ešte z čias pohanských, od ctenia Belboha zachovalo. Často stojí biely aj tam, kde sa neprístojným zdá. V tom prípade znamená toľko ako milý, krásny, drahý. Tak nachádzame v týchto piesňach nielen biely anjel, bíly šuhaj, belučký syn, bílá čeľaď, bielo diovča, biela tvár, biele líca, biele ruky, biele nohy, biely kvet, biela ruža, biele klince, biely hrebík, biela konvália, biela ľaľuja, biela fialka, biela makovica, biely topoľ, biely vták, biely kohút, biela hus, biele junce, biely kuoň, biele zore, biele ráno, biely deň, biely sňah, biely rubáč, biely rukáv, biela šatka, biely plášť, biely hodbáb, biela stužka, biely pantlík, bielo perí, biely chlieb, bieloš (bialoš = biely koláč), belastý ledníčok, bielená košeľka, belavý Janík atď., ale i biely život, biely driek, biely mäsiar, bílý pávík, biely dom, biely zámek Muráň, biely dvor, biely krám, biele dvere, biela komora, biela loža, bílá lavička, biele schody, bielený puod, biela hora, biely les, biely vrštek, biela skala, biele písmo (XI, 76), biele psisko (VII, duch človeka, porov. belbog), biely Dunaj (II, 46), biele pole (VIII, 206). Porov, medzi inými len napr. nasledujúce piesne:

Červený kantár, biely kuoň,
však je to peknuo, Bože muoj!

Janík, Janík, biely mäsiar,
kdeže si to žítko zasial (X, 56).

Trebárs teba haní celý široký svet,
ja ťa rada vidím, šuhajko biely kvet (VIII, 163).

Ja by som ce neľubila,
bos ty čarny a ja bila (IV, 18).

Mala som frajera jako hus bieleho (XIV, 10).

Sama biela bývala (XIX, 61).

Letia pávy, letia, bielo peria tratia (IX, 10).

Urob mi chládočok s tvojich bielych líčok (VIII, 150).

Tatík muoj premilý, čože vás tak bolí,
či hlava, či ruce a či život biely (XII, 6).

Či hlavička, či ručička, či biely driek? (IV, 173).

Načo si mi, milá, to perečko dala,
keď ti biela ruža z neho vypadala (V, 90).

V tejto ostatnej piesni kladie sa zvláštna váha na bielu ružu. Aj v srbských národných spevoch často sa slovo biely, biela spomína, napr. beli dvor, bela kuća, beli grad. Aj v haličských piesňach často čítame bila kitajočka, bile ličenko, bila ryba, bily hreben, bilenke ovce, bilava, bilenka divčino, biluju postilenku, biala brezina, bilenke onučky atď. Táto vec si zaslúžila obšírnejšieho skúmania a osobitného pojednania.




Ján Kollár

— slovenský básnik, zberateľ ľudovej slovesnosti, jazykovedec, estetik a historik, predstaviteľ slovenského preromantizmu Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.