ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Miláčikovné slová a veci (Lieblingssachen)

V slovenských piesňach nachádzame stopy a dôkazy toho, že náš ľud sa k istým veciam so svláštnou láskou nesie a nachyľuje, také pri každej príležitosti opakuje, za vzory a reprezentantov všetkých ostatných ich považuje a ako by za svojich miláčikov ich pokladá. Také miláčikovské slová sú

Meno Ján, Janíček také milé je Slovákom, že v spevoch vôbec často namiesto milého, milenca a frajera sa užíva a s ním sa stotožňuje. Práve tak aj meno Anna, Anička neznamená v piesňach istú osobu, ale vôbec milenku alebo aspoň pannu, dievča. Tak nech z mnohých príkladov len jeden uvedieme, a to pieseň:

V iných rukopisoch stojí takto:

Mená Ján, Anna upomínajú na staroslovanský koreň un, uný, t. j. dobrý, krásny, milý. (To je omyl, sú to hebrejské mená. E. P.) Meno Ján u Slovákov je najobyčajnejšie, takže pre časté počutie tohto mena Nemci v Pešti každého Slováka, ktorý prišiel z Horniakov, nazývajú Jano. I v poľskoukrajinských piesňach v Haliči najčastejšie meno je Jan, Janko, Ivan, Ivasenko, Jaś, Jasio, Jasienka a Hana, Hanenka, Hanuś, Hanulka.

Druhý pamätný úkaz v slovenských spievankách je láska k bielej farbe. Biely, belavý, belastý, bielený sú stále najmilovanejšie epitetá slovenské. Kde len môžu slovo biely položiť, všade ho Slováci radi kladú. To sa nepochybne ešte z čias pohanských, od ctenia Belboha zachovalo. Často stojí biely aj tam, kde sa neprístojným zdá. V tom prípade znamená toľko ako milý, krásny, drahý. Tak nachádzame v týchto piesňach nielen biely anjel, bíly šuhaj, belučký syn, bílá čeľaď, bielo diovča, biela tvár, biele líca, biele ruky, biele nohy, biely kvet, biela ruža, biele klince, biely hrebík, biela konvália, biela ľaľuja, biela fialka, biela makovica, biely topoľ, biely vták, biely kohút, biela hus, biele junce, biely kuoň, biele zore, biele ráno, biely deň, biely sňah, biely rubáč, biely rukáv, biela šatka, biely plášť, biely hodbáb, biela stužka, biely pantlík, bielo perí, biely chlieb, bieloš (bialoš = biely koláč), belastý ledníčok, bielená košeľka, belavý Janík atď., ale i biely život, biely driek, biely mäsiar, bílý pávík, biely dom, biely zámek Muráň, biely dvor, biely krám, biele dvere, biela komora, biela loža, bílá lavička, biele schody, bielený puod, biela hora, biely les, biely vrštek, biela skala, biele písmo (XI, 76), biele psisko (VII, duch človeka, porov. belbog), biely Dunaj (II, 46), biele pole (VIII, 206). Porov, medzi inými len napr. nasledujúce piesne:

V tejto ostatnej piesni kladie sa zvláštna váha na bielu ružu. Aj v srbských národných spevoch často sa slovo biely, biela spomína, napr. beli dvor, bela kuća, beli grad. Aj v haličských piesňach často čítame bila kitajočka, bile ličenko, bila ryba, bily hreben, bilenke ovce, bilava, bilenka divčino, biluju postilenku, biala brezina, bilenke onučky atď. Táto vec si zaslúžila obšírnejšieho skúmania a osobitného pojednania.