ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Pomer a vzťah našich Spievaniek k inoslovanským, najmä českým, moravským a haličským

Po vyjdení prvého dielu Spievaniek písali nám z Prahy: „V Spievankách sú i spevy Čechom známe, ktorým netreba slovenský pôvod vymedzene pripisovať. Také sú napr.: II — 37, II — 41, IV — 168, IV — 262, IV — 284, IV — 296, IV — 304, IV — 370, IV — 371, V — 56, V — 75, V — 121, V — 139, V — 169, VI — 17, VI — 86, VI — 98, VI — 191, VI — 240, VII — 52, VII — 137, VII — 209, VII — 260, X — 34.“ (Kollárove údaje: 263 — 2, 357 — 6 nebolo možno identifikovať. — E. P.) Ešte väčšia možnosť porovnania a vzájomnosti je medzi našimi a moravskými piesňami, ktoré r. 1835 vydal Fr. Sušil. Porovnajme len v Moravských písních nasledujúce čísla: 3, 6, 12, 18, 27, 34, 35, 46, 57, 62, 68, 74, 77, 85, 90, 92, 96, 108, 111, 119, 122, 126, 127, 128, 139, 140, 143, 144, 153, 156, 163, 168, 172, 173, 187. Mnohé tam vytlačené moravské sú len začiatky alebo zlomky; v našich Spievankách sa celé a úplné nachádzajú, napr. č. 24, 28, 32, 33, 47, 86, 123, 175. Tieto ostatné dve uvádzajú sa medzi moravskými ako dve rozdielne a úplné piesne, ale z našich Spievaniek vidno (XII, 36), že sú to len zlomky z jednej a tej istej slovenskej piesne. Podivuhodná je podobnosť medzi slovenskou piesňou „Okolo mňa, šuhajíčku, okolo mňa“, VIII, 166 a moravskou piesňou č. 103 „Zatoč se ty, galanečko, okolo mňa, jako ptáček jarabáček okolo pňa“.

Ešte pozoruhodnejšia podobnosť nachádza sa medzi slovenskými a haličskými, najmä rusínskymi piesňami. Nielen jednotlivé verše a zlomky rusínske, ako napr. 119 — 116, 156 — 480, 157 — 490, 217 — 7, 286 — 110, 294 — 119, 409 — 275, 416 — 285, 461 — 354, 476 — 369, možno porovnať s našimi, ale aj celé piesne, ako napr.

haličská 44 — 141, Uciekla mi pzepiórecka w proso — VII, 00, slovenská Vyletela prepelička z prosa

haličská 411 — 278 — u nás XII, 9, Katka

haličská 417 — 287 — u nás XII, 59, Choc by som jechal

haličská 427 — 302 — u nás VI, 240, Jak som išol od svej milej

haličská 440 — 318 — u nás XII, 18, Koník

haličská 448 — 337 — u nás XII, 20, Džbán

haličská 451 — 544 — u nás XVI, 67, Vrabec a straka

haličská 470 — 361 — u nás XII, 19, Sedliacka dcéra a pán

haličská 475 — 367 — u nás XVI, 54, Svadba komárova

haličská 487 — 7 — u nás XII, 6, Katarína

haličská 495 — 16 — u nás XII, 12, Vyslobodený Janík

haličská 505 — 26 — u nás XII, 48, Pani vrahyňa

Na ľubovoľné porovnávanie haličských s našimi kladieme tu mimo Kataríny, porovnávanej tu na str. 579 ešte niektoré. Naša utešená pieseň o džbáne, XII, 20, znie u haličských Poliakov takto:

Pieseň „Vyslobodený Janík“, u nás XII, 12, u Rusínov 495 — 15, znie takto:

V celej piesni je len jeden rým, totiž -aty, ktorý sa 48 ráz opakuje. Profesor Kucharski, cestujúc po Slovensku, povedal nám, že sa táto pieseň nachádza aj u Lužičanov. Musí teda dávna byť.

*

Nám Slovákom nepáči sa u iných Slovanov, najmä u Rusínov (a zčasti aj u Čechov), zvyčajné nadužívanie zdrobnených slov čiže deminutív. Napr. u Olesku, str. 496, 497:

Korenie je dobré a milé, ale nie ako každodenné jedlo!

V haličsko-rusínskych piesňach sú mnohé piesne, v ktorých sa rieka Dunaj spomína, oslavuje alebo i do deja a obsahu piesne vpletáva. Pretože prostonárodné piesne obyčajne plodom miesta a prítomnosti bývajú, temer by sme prišli do pokušenia takým piesňam pôvod slovenský a vlasť dunajskú pripisovať, odkiaľ potom sťahovaním a susedstvom i za Tatry do Haliča k Rusínom sa dostaly a presadily. Zaiste neodôvodnené a nedostatočné sa nám zdá to vysvetľovanie Dunaja p. V. Olesku v poznámke na str. 327: „Slovo Dunaj, toľkoráz tu užívané, neoznačuje rieku toho názvu, ale ako vo všeobecnosti v piesňach ľudu, každú hlbokú a ticho plynúcu rieku“.