Zlatý fond > Diela > Národnie spievanky – Poznamenania a pojednania


E-mail (povinné):

Ján Kollár:
Národnie spievanky – Poznamenania a pojednania

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Andrea Kvasnicová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 95 čitateľov


 

IX

Pomer a vzťah našich Spievaniek k inoslovanským, najmä českým, moravským a haličským

Po vyjdení prvého dielu Spievaniek písali nám z Prahy: „V Spievankách sú i spevy Čechom známe, ktorým netreba slovenský pôvod vymedzene pripisovať. Také sú napr.: II — 37, II — 41, IV — 168, IV — 262, IV — 284, IV — 296, IV — 304, IV — 370, IV — 371, V — 56, V — 75, V — 121, V — 139, V — 169, VI — 17, VI — 86, VI — 98, VI — 191, VI — 240, VII — 52, VII — 137, VII — 209, VII — 260, X — 34.“ (Kollárove údaje: 263 — 2, 357 — 6 nebolo možno identifikovať. — E. P.) Ešte väčšia možnosť porovnania a vzájomnosti je medzi našimi a moravskými piesňami, ktoré r. 1835 vydal Fr. Sušil. Porovnajme len v Moravských písních nasledujúce čísla: 3, 6, 12, 18, 27, 34, 35, 46, 57, 62, 68, 74, 77, 85, 90, 92, 96, 108, 111, 119, 122, 126, 127, 128, 139, 140, 143, 144, 153, 156, 163, 168, 172, 173, 187. Mnohé tam vytlačené moravské sú len začiatky alebo zlomky; v našich Spievankách sa celé a úplné nachádzajú, napr. č. 24, 28, 32, 33, 47, 86, 123, 175. Tieto ostatné dve uvádzajú sa medzi moravskými ako dve rozdielne a úplné piesne, ale z našich Spievaniek vidno (XII, 36), že sú to len zlomky z jednej a tej istej slovenskej piesne. Podivuhodná je podobnosť medzi slovenskou piesňou „Okolo mňa, šuhajíčku, okolo mňa“, VIII, 166 a moravskou piesňou č. 103 „Zatoč se ty, galanečko, okolo mňa, jako ptáček jarabáček okolo pňa“.

Ešte pozoruhodnejšia podobnosť nachádza sa medzi slovenskými a haličskými, najmä rusínskymi piesňami. Nielen jednotlivé verše a zlomky rusínske, ako napr. 119 — 116, 156 — 480, 157 — 490, 217 — 7, 286 — 110, 294 — 119, 409 — 275, 416 — 285, 461 — 354, 476 — 369, možno porovnať s našimi, ale aj celé piesne, ako napr.

haličská 44 — 141, Uciekla mi pzepiórecka w proso — VII, 00, slovenská Vyletela prepelička z prosa

haličská 411 — 278 — u nás XII, 9, Katka

haličská 417 — 287 — u nás XII, 59, Choc by som jechal

haličská 427 — 302 — u nás VI, 240, Jak som išol od svej milej

haličská 440 — 318 — u nás XII, 18, Koník

haličská 448 — 337 — u nás XII, 20, Džbán

haličská 451 — 544 — u nás XVI, 67, Vrabec a straka

haličská 470 — 361 — u nás XII, 19, Sedliacka dcéra a pán

haličská 475 — 367 — u nás XVI, 54, Svadba komárova

haličská 487 — 7 — u nás XII, 6, Katarína

haličská 495 — 16 — u nás XII, 12, Vyslobodený Janík

haličská 505 — 26 — u nás XII, 48, Pani vrahyňa

Na ľubovoľné porovnávanie haličských s našimi kladieme tu mimo Kataríny, porovnávanej tu na str. 579 ešte niektoré. Naša utešená pieseň o džbáne, XII, 20, znie u haličských Poliakov takto:

Pošła panna po vodę,
miała piękną urodę.

Nadybał ją, pan,
i stlukłi ci jéj dzban.

Cicho, panno, nie płačže,
ya ci twój dzban zuapłacę.

Ja ci twój dzban zapłacę,
dwieście złotych dam.

Dwieście złotych nie chciała,
tylko dzbana płakała.

Cicho, panno, nie płačže,
dwieście złotych dam,

i sam siebie dam,
i sam siebie dam.

Panna na to przystala
i więcej nie płakała.

Pieseň „Vyslobodený Janík“, u nás XII, 12, u Rusínov 495 — 15, znie takto:

Sedyť sokol na topoli
baťkiv synok u nevoli.

Oj vziav baťko banuvaty,
pišov syna vykupľaty.

Cy mnoho by synu daty,
ščoby tebe vypľaty,

z nevolenki ratovaty? atď.

V celej piesni je len jeden rým, totiž -aty, ktorý sa 48 ráz opakuje. Profesor Kucharski, cestujúc po Slovensku, povedal nám, že sa táto pieseň nachádza aj u Lužičanov. Musí teda dávna byť.

*

Nám Slovákom nepáči sa u iných Slovanov, najmä u Rusínov (a zčasti aj u Čechov), zvyčajné nadužívanie zdrobnených slov čiže deminutív. Napr. u Olesku, str. 496, 497:

Pojichav Ivaśeńko do teščeńki v hostynońku —
Ach synońku, mij domońku,
jiďže skoro do ziatońku,
maješ v doma pryhodońku,
bo pščolońki, slozońki,
a zorońka, detynońka,
a zozuleńka, Maryseńka atď.

Korenie je dobré a milé, ale nie ako každodenné jedlo!

V haličsko-rusínskych piesňach sú mnohé piesne, v ktorých sa rieka Dunaj spomína, oslavuje alebo i do deja a obsahu piesne vpletáva. Pretože prostonárodné piesne obyčajne plodom miesta a prítomnosti bývajú, temer by sme prišli do pokušenia takým piesňam pôvod slovenský a vlasť dunajskú pripisovať, odkiaľ potom sťahovaním a susedstvom i za Tatry do Haliča k Rusínom sa dostaly a presadily. Zaiste neodôvodnené a nedostatočné sa nám zdá to vysvetľovanie Dunaja p. V. Olesku v poznámke na str. 327: „Slovo Dunaj, toľkoráz tu užívané, neoznačuje rieku toho názvu, ale ako vo všeobecnosti v piesňach ľudu, každú hlbokú a ticho plynúcu rieku“.




Ján Kollár

— slovenský básnik, zberateľ ľudovej slovesnosti, jazykovedec, estetik a historik, predstaviteľ slovenského preromantizmu Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.