ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

K popredným podporným prostriedkom literárnej kultúry, okrem politickej samostatnosti a blahobytu zeme, založenom na priemysle a obchode, patria nesporne predovšetkým tieto: dobre vybavené učebné ústavy, vynikajúci mocní priatelia a podporovatelia literatúry medzi šľachtou, knižnice a múzeá, učené spoločnosti a akadémie, literárne a kritické časopisy, zdokonaľovanie kníhtlačiarstva a od neho závisiaceho literárneho styku. Historický, zatiaľ ešte stručný prehľad dejín všetkých týchto podporných prostriedkov literárnej kultúry v krajinách, kde žijú Slovania, vyžadoval by samostatné dielo; ohľadne prvých štyroch obmedzíme sa tu, s odkazom na literárne dejiny jednotlivých kmeňov a nárečí, iba na stručný výpočet posledných, t. j. knižníc, učených spoločností, časopisov a kníhtlačiarní, aké mali Slovania poruke v najnovších časoch a ktoré viac alebo menej bezprostredne pôsobili na vývin národnej literatúry.

I. Knižnice

I. V Rusku

1. Dorpat, Univerzitná knižnica, 37 000 zväzkov so 100 rukopismi. 2. Kazaň, Univerzitná knižnica založená r. 1804 kúpou knižnice štátneho radcu P. Franka. Inú knižnicu, tiež tuná, má duchovná akadémia. 3. Moskva, a) Patriarchovská alebo synodálna knižnica, ktorú založil cár Alexej (1645 — 1676), s cennými slovanskými a gréckymi rukopismi, b) Univerzitná knižnica. 4. Novgorod, knižnica pri chráme sv. Žofie. 5. Petrohrad, a) Cárska verejná knižnica, ktorej základ dala bývalá załuskowská knižnica vo Varšave (1795) a ktorú obohatila Dubrowského zbierka rukopisov, b) knižnica v Ermitáži, podľa Galettiho 300 000 zväzkov, podľa Hassela 80 000, podľa Eberta 70 000, pozoruhodná najmä knižnicou kúpenou od Diderota a Voltaira, c) Knižnica Akadémie vied, podľa Bisingera 100 000, podľa Eberta 35 000 zväzkov a 1500 rukopisov, d) knižnica v kláštore Alexandra Nevského s rukopismi. 6. Riga, Mestská knižnica, 17 000 zväzkov s niekoľkými rukopismi. 7. Vilno, Univerzitná knižnica, 50 000 zväzkov. Okrem toho ešte viacero iných univerzitných, školských a kláštorných knižníc v ríši. Zo súkromných významné sú: knižnica ríšskeho kancelára grófa Rumianceva, 30 000 až 40 000 zväzkov, v Petrohrade; knižnica grófa Feodora Tolstého v Moskve, bohatá na staršie knihy a rukopisy; knižnica kniežaťa Alexandra Jakovleviča Labanova-Rostovského, ktorú kúpil Burchard von Wichman r. 1817, kniežaťa Jusupova, kniežaťa Razumovského, grófa Stroganova, grófa Čeremeteva a i.

II. V Poľsku a v bývalých poľských provinciách

1. Gdansk, Mestská a Gymnaziálna knižnica, 2. Krakov, Univerzitná knižnica, 30 000 zväzkov, medzi nimi pekné inkunábuly a 4300 rukopisov. 3. Krzemieniec vo Volynsku, Gymnaziálna knižnica, značne rozšírená kúpou viacerých súkromných zbierok. 4. Ľvov, Univerzitná knižnica, r. 1786 značne obohatená bývalou garellskou knižnicou vo Viedni a v najnovšom čase knižnicou grófa Ossolińského vo Viedni, veľmi dôležitou pre poľskú literatúru. 5. Poznaň, Gymnaziálna knižnica zriadená r. 1822; obsahuje vynikajúce poľské diela. 6. Varšava, a) Univerzitná knižnica, 150 000 zväzkov a 1500 rukopisov, založená až rokom 1796 a rozšírená najmä viacerými kláštornými knižnicami (1817), b) Lyceálna knižnica, založená r. 1804 na podnet pána rektora Lindeho, má viac ako 15 000 zväzkov, medzi nimi niekoľko vzácnych poľských kníh, c) Knižnica Piaristického kolégia, d) Knižnica Kráľovskej spoločnosti priateľov vied, založil ju r. 1808 knieža Adam Sapieha darom 5000 zväzkov, zvyšku bývalej sapiehovskej knižnice v Kodani, verejnosti je prístupná od r. 1811, 45 000 zväzkov. Okrem toho viacero školských a kláštorných knižníc v krajine. Zo súkromných knižníc hodno spomenúť knižnicu kniežaťa Czartoryského v Puławách, r. 1821 značne rozšírenú kúpou súkromnej knižnice grófa Tadeusza Czackého v Porycku vo Volynsku, jednu z najväčších súkromných knižníc v Európe (asi 80 000 zväzkov); obsahuje neoceniteľné pramene pre poľskú literatúru, najmä všetky rukopisy súkromnej knižnice kráľa Stanislava. Zbierky K. Kwiatkowského vo Varšave, grófa Rzewuského vo Ľvove, 20 000 zväzkov, a przemyślovského biskupa, 50 000 zväzkov, obsahujú veľmi cenné diela domácej literatúry.

III. V Čechách, na Morave a na Slovensku

1. Horšovský Týn, knižnica tamojšieho kapucínskeho kláštora. 2. Brno, knižnica hlavného farského kostola sv. Jakuba, má 424 rukopisov a okrem toho z tlačených diel len inkunábulí až 1537. Je vôbec cenná. 3. Olomouc, a) Lyceálna knižnica, vyše 50 000 zväzkov a veľa rukopisov, b) knižnica Metropolitnej kapituly, najmä inkunábuly a veľmi veľa starých rukopisov. 4. Osek, knižnica tamojšieho cisterciánskeho kláštora, 10 000 zväzkov s niekoľkými cennými rukopismi. 5. Praha, a) knižnica Dómskej kapituly, pozostáva z jednej staršej zbierky (jestvujúcej už v 12. stor.) a z Prepoštskej knižnice, ktorú založil Pontanus z Breitenbergu, a r. 1732 bola zväčšená o knižnicu arcibiskupa Mayera. Má síce iba 4000 zväzkov tlačených kníh, ale veľmi dôležité rukopisy. b) Univerzitná alebo Cis. kráľ. verejná knižnica, 150 000 zväzkov s dôležitými rukopismi, založil ju Karol IV. r. 1370 kúpou knižnice dekana Viléma z Haznburku, r. 1621 bola odovzdaná jezuitom, r. 1777 znova vytvorená pražskou Jezuitskou a Klementínskou knižnicou založenou r. 1560, s ktorou boli spojené zároveň všetky ostatné české jezuitské knižnice, rodinná knižnica grófov Kinských, r. 1778 knižnica steplingovská, r. 1781 vřesovická a lövovská a r. 1785 knižnice iných zrušených českých kláštorov, c) knižnica premonštrátorských kanonikov kláštora na Strahove, 50 000 zväzkov s peknými inkunábulami a vyše 1000 rukopismi, založená r. 1665, rozšírená r. 1775 klauserskou a r. 1781 heydelskou a neskôr i rieggerovskou zbierkou starých klasických autorov, d) zbierka kníh a rukopisov, spojená s Českým národným múzeom, založeným r. 1818. Založila ju rodina Kolovratovcov knižnicou zničeného Roudnického kláštora, gróf Kašpar Šternberk svojou veľkou zbierkou, bohatou na význačné diela, a i. Má vyše 8000 zväzkov, 300 rukopisov a priamo sa honosí mnohými cennosťami, e) Kniežatská arcibiskupská knižnica na Hradčanoch, asi 6000 zväzkov. Okrem toho viacero mestských a kláštorných knižníc v Čechách a na Morave. Zo súkromných knižníc uvádzame kniežatskú lobkovicovskú knižnicu v Prahe, kniežatskú dietrichsteinovskú knižnicu v Mikulove, kniežatskú colloredo-mansfeldovskú knižnicu v Prahe, knižnicu guberniálneho sekretára Cerroniho v Brne a iné. Slovensko nemá nijakú verejnú knižnicu, dôležitú pre slavistiku, no zmienky zasluhujú: 1. Knižnica Evanjelického lýcea v Bratislave kvôli cenným českým knihám bohatej súkromnej knižnice kazateľa Institorisa Mošovského,^[71] ktorú získala z jeho pozostalosti. 2. Súkromná knižnica pána von Jankovicsa v Pešti pre kúpu Ribayho zbierky slovenských kníh, dôležitých pre túto vetvu slovanskej literatúry. 3. Súkromná knižnica pána Palkoviča, ostrihomského kanonika. 4. Knižnica Česko-slovenskej spoločnosti Banského dištriktu v Štiavnici, novozaložená. IV. V Rakúsku. Cisárska dvorná knižnica vo Viedni, 300 000 zväzkov s drahocennými inkunábulami a 1200 rukopismi. Založil ju Maximilián I., ustavične je obohacovaná početnými súkromnými knižnicami, má veľmi mnoho cenných tlačených i rukopisných diel spadajúcich do odboru slovanskej literatúry.

V. V Kransku

Tu treba uviesť: 1. Knižnicu lýcea v Ľubľane, 2. barónsku zoisovskú súkromnú knižnicu v Ľubľane, bohatú na vzácne slovanské, najmä vindské knihy.

VI. V Srbsku

O knižných zbierkach kláštorov v Srbsku nevieme celkom nič. Pán Vuk Stefanović Karadžić vo svojej Danici, almanachu na rok 1826, Viedeň, 12, str. 1 — 40, opísal pamätihodnosti desiatich srbských kláštorov Západomoravského kraja Belehradského pašaliku. — V Uhorsku a Slavónii sú 1. Kláštorná knižnica v Krušedole, Remete, Hopove, Jazaku, Bešenove, Šišatovci, Kuveždine, Pribine glave a Rakovci, 2. Arcibiskupská knižnica v Karlovciach, značne obohatená starostlivosťou Jeho Excelencie arcibiskupa a metropolitu Stefana Stratimirovića, 3. Knižnica preparandie v Sombore a 4. Knižnica gréckeho pravoslávneho gymnázia, založená v Novom Sade r. 1819 na podnet profesorov. Zo súkromných knižníc je dôležitá knižnica pána arcimandritu a administrátora karlovackého biskupstva Mušického a pána Tökölyho v Arade srbskými knihami. — Viac-menej hojnú pomoc pri štúdiu slavistiky poskytujú v zahraničí knižnice na hore Athos, v Ríme, Benátkach, Paríži, Oxforde, Štokholme, Drážďanoch, Norimberku a inde.

II. Akadémie, učené spoločnosti, múzeá

I. V Rusku

Bližší vzťah k slovenskej literatúre majú približne tieto: 1. Cárska akadémia vied v Petrohrade, založil ju Peter Veľký r. 1724, otvorila Katarína I. r. 1725 a novo organizovala Katarína II. a Alexander I., vydáva periodický časopis Sankt-Petrburgskija vedomosti po rusky a po nemecky, týždenne dvakrát, fólio. 2. Cárska ruská akadémia v Petrohrade pre ruský jazyk, založila ju Katarína II. r. 1783, vydáva Sočinenija i perevody, r. 1823, 7 zväzkov; Izvestija Rossijskoj Akademii, r. 1823, 11 zošitov a iné. 3. Slobodné ruské združenie (Voľnoje rossijskoje sobranije) pre jazyk, dejiny, starožitnosti pri moskovskej univerzite, zriadené na podnet kurátora Ivana Ivanoviča Melissina r. 1771, trvalo do r. 1785 a vydávalo Opyty trudov až do r. 1785, 6 zv. 4. Slobodné ekonomické združenie v Petrohrade, založené r. 1765. 5. Spoločnosť priateľov, literatúry a umení v Petrohrade (Obščestvo ľubitelej slovesnosti, nauk i chudožestv), založená r. 1801, teraz pod vedením Aleksandra Jefimoviča Izmajlova, r. 1802 — 1803 vydávala Svitok muz, 2 zv., r. 1812, Sankt-Peterburgskij vestnik, neskôr pre nepriaznivé okolnosti prerušený. 6. Spoločnosť pre ruské dejiny a starožitnosti (Obščestvo istorii i drevnostej rossijskich) v Moskve, založená r. 1804 za prezidenta Platona Petroviča Beketova a spojená s moskovskou vysokou školou, vydala jeden zväzok: Russkije dostopamiatnosti; stratilo sa jej však za francúzskej invázie veľa výsledkov tých najchvályhodnejších snažení. 7. Cárska spoločnosť prírodovedcov (Obščestvo ispytatelej prírody), založená r. 1805 v Moskve pod vedením prof. Fischera, vydala Zapiski Obščestva ispytatelej prirody po rusky i po francúzsky, Moskva 1809 — 1816, 5 zv. 8. Lekárska spoločnosť vo Vilne. 9. Spoločnosť pre zdravotníctvo a prírodné vedy v Moskve (Obščestvo sorevnovanija vračebnych i fizičeskich nauk) pod predsedníctvom profesora a štátneho radcu V. Michala Richtera. 10. Spoločnosť milovníkov vlasteneckej literatúry (Obščestvo ľubitelej otečestvennoj slovesnosti) v Kazani, založená r. 1808, vydala sborník svojich prác r. 1817, 2 zv. 11. Spolok priateľov ruského slova (Beseda ľubitelej russkago slova), založil ho Gavriil Romanovič Deržavin a Aleksandr Semionovič Šiškov v Petrohrade r. 1810, zanikla súčasne s Deržavinovou smrťou r. 1816; literárne plody tohto spolku vyšli v Petrohrade v rokoch 1811 — 1816, 20 zošitov. 12. Spoločnosť priateľov ruskej literatúry (Obščestvo ľubitelej rossijskoj slovesnosti) v Moskve, spojená s univerzitou, pod predsedníctvom rektora A. A. Prokopoviča Antonského, vydáva obsažný sborník Trudy Obščestva ľubitelej rossijskoj slovesnosti, do r. 1822, 20 zv. 13. Spoločnosť priateľov ruskej literatúry pri Demidovskom učilišti v Jaroslavli. 14. Spoločnosť vied (Obščestvo nauk) na univerzite v Charkove, r. 1815 vydala jeden zväzok svojich prác. 15. Slobodná spoločnosť priateľov ruskej literatúry (Voľnoje obščestvo ľubitelej rossijskoj slovesnosti), založená r. 1816 v Petrohrade, jej prezidentom je teraz Feodor Nikolajevič Glinka, vydáva časopis Sorevnovateľ prosveščenija i blagotvorenija, od r. 1818, formát 8. 16. Cárska mineralogická spoločnosť v Petrohrade, založená r. 1818, jej riaditeľom je kolegiálny radca L. J. Pansner. 17. Farmaceutická spoločnosť v Petrohrade, založená tiež r. 1818, jej prezidentom je štátny radca A. J. Scherer. 18. Spoločnosť pre školy podľa metódy vzájomného vyučovania, založená r. 1819, vedie ju gróf F. P. Tolstoj. 19. Ruská biblická spoločnosť, založená r. 1813 v Petrohrade, r. 1820 mala 53 sekcií a 145 odbočiek a až doposiaľ vydala a rozposlala asi 430 000 biblií a Nových zákonov v 26 jazykoch, najmä slovanských.

II. V Poľsku

Kráľovská spoločnosť priateľov vied (Towarzystwo królewskie przyjaciól nauk) vo Varšave, založená r. 1801, cár Alexander I. ju schválil r. 1815, vydáva ročenku Roczniki Towarzystwa królewskiego przyjaciol nauk, do r. 1824… zväzkov [17 zväzkov], 2. Vedecká spoločnosť v Krakove (Towarzystwo naukowe s uniwersytetem Krakowskim polączone), založená r. 1815 a spojená s krakovskou univerzitou, tiež vydáva ročenku Roczniki Towarzystwa nauk, Krakov, do r. 1824, 9 zv. 3. Kráľovská poľnohospodárska spoločnosť vo Varšave (Towarzystwo królewskie rolnicze Warszawskie), vydáva periodický spis Dziennik Towarzystwa królewskiego rolniczego Warszawskiego.

III. V Čechách a na Slovensku

1. Spoločnosť vied v Prahe, založená za Márie Terézie na Bornov podnet ako súkromný prírodovedný a vlastivedný spolok, Jozef II. ju povýšil na verejnú Českú spoločnosť náuk, hoc tendencie skôr univerzálnovedeckej ako čisto nacionálnej (krásne vedy a umenia sú z nej celkom vylúčené), vynikajúcimi prácami jednotlivých členov skutočne obohatila slovanské, ale najmä české dejiny a literatúru. 2. České národné múzeum, jeho cieľom od r. 1818 je vystaviť všetko vynikajúce v domácej vede i umení a všetko pozoruhodné, čo príroda, ľudské umenie i priemysel v Čechách vytvorili, aby slúžilo k čo najväčšiemu všeobecnému úžitku, podpore kultúry, vedy, priemyslu a poznaniu vlasti. 3. Ústav česko-slovenskej reči a literatúry v Bratislave (Institut řeči a literatury česko-slovenské, spojený s česko-slovenskou katedrou na evanjelickom lýceu, tamtiež, založený r. 1803, zanikol po jednom desaťročí. 4. Spolok slovenskej literatúry, ktorý založili páni Lovich a Tablic okolo r. 1812 [1810].

III. Ročenky, časopisy, noviny

I. Ruské

Roku 1824 vyšli v Rusku tieto periodické listy v domácom jazyku: 1. Vestnik Jevropy (európsky posol) od Michaila Kačenovského, Moskva, 24 zoš. 2. Istoričeskij, statističeskij i geografičeskij žurnal, ili sovremennaja istorija sveta, Moskva, 12 zoš. 3. Novyj magazin jestestvennoj istorii, fiziki, chimii i vsech ekonomičeskich svedenij od Ivana Dvigubského, 12 zoš. 4. Syn otečestva, istoričeskij, političeskij i literaturnyj žurnal od Nikolaja Greča, Petrohrad, 52 zoš. 5. Literaturnyja pribavlenija k Synu otečestva, tiež od neho, tamtiež, 26 zoš. 6. Detskij Muzeum, 12 zoš. 7. Žurnal dľa detej, Petrohrad, 12 zoš. 8. Severnyj archiv, žurnal istorii, statistiki i putešestvii, od Faddeja Benediktoviča Bulgarina, 24 zoš., s ním spojené 9. Literaturnyja listy, 12. vydaní. 10. Blagonamerennyj, literaturnyj žurnal od Aleksandra Jefimoviča Izmajlova, Petrohrad, 24 zoš. 11. Sibirskij vestnik od G. Spasského, Petrohrad, 24 zoš. 12. Sorevnovateľ prosveščenija i blagotvorenija, vyd. petrohradská Slobodná spoločnosť priateľov ruskej literatúry, Petrohrad, 12 zoš. 13. Otečestvennyja zapiski od Pavla Sviňjina, 12 zoš. 14. Žurnal izjaščnych iskusstv od V. Grigoroviča, 6 zv. 15. Ukazateľ otkrytij po fizike, chimii, jestestvennoj istorii i technologii od profesora Nikolaja Ščeglova, Petrohrad, 6 zv. 16. Žurnal imperatorskago čelovekoľubivago obščestva, Petrohrad, 12 zoš. 17. Žurnal departamenta narodnago prosveščenija, Petrohrad, 12 zoš. 18. Christianskoje čtenije od Petrohradskej duchovenskej akadémie, 12 zoš. 19. Damskij žurnal od kniežaťa Šalikova, Moskva, 24 zoš. 20. Učonyj i literaturnyj žurnal Rossijskoj Imperii po časti putej soobščenija, po rusky i po francúzsky, Petrohrad, 12 zoš. 21. Sankt-Peterburgskija vedomosti, po rusky i po nemecky, Petrohrad, dvakrát týždenne. 22. Moskovskija vedomosti a iné. Okrem časopisov vychádzajúcich v Charkove, Kazani atď., ktoré sme vynechali pro nedostatok zpráv o nich, patria sem už uvedené memoáre a sborníky Ruskej akadémie a učených spoločností.

II. Poľské

R. 1822 vychádzali tieto poľské periodické listy: 1. Roczniki Towarzystwa królewskiego przyjaciól nauk vo Varšave. 2. Dziennik Towarzystwa królewskiego rolniczego, tamtiež. 3. Pamiętnik Warszawski, czyli dziennik nauk i umieiętności, 12 zoš. 4. Pamiętnik naukowy, tamtiež. 5. Tygodnik polski i zagraniczny, tamtiež. 6. Izis polska, tamtiež. 7. Gazeta Warszawska, tamže, týždenne dvakrát. 8. Gazeta korrespondenta Warszawskiego i zagranicznego, tamtiež, týždenne dvakrát. 9. Dziennik Wileński, 12 zoš. 10. Tygodnik Wileński od A. Kolkowského. 11. Pamiętnik farmaceuticzny Wileński, 4 zv. 12. Dzieje dobroczynności, Vilno, 12 zoš. 13. Wiadomości Brukowe, tamtiež. 14. Kurier Litewski, tamtiež, týždenne dvakrát. 15. Roczniki Towarzystwa naukowego s uniwersytetem Krakowskim polączonęgo v Krakove. 16. Pszczola Krakowska, tamtiež. 17. Gazeta Krakowska, tamtiež. 18. Micsięcznik Polocki v Polocku. 19. Gazeta Poznańska v Poznani. 20. Pszczola polska, pokračovanie Pamiętnika Lwowského, vo Ľvove. 21. Gazela Lwowska, tamtiež, s prílohou: Rozmaitości, rozličnosti. Viacero z týchto časopisov v posledných rokoch síce prestalo vychádzať, ale namiesto nich začali vychádzať iné, ktoré pre nedostatok zpráv nemôžeme tu uviesť.

III. České

1. Krok, spis všenaučný, od profesora Jana Svatopluka Presla v Prahe, v ľubovoľných lehotách, po zošitoch. 2. Hlasatel český, od cis. radcu a profesora Jana Nejedlého, tamtiež, po zošitoch v ľubovoľných lehotách. 3. Čechoslav, literárneho obsahu, i s politickým listom od Václava Rodomila Kraméria, tamtiež. 4. Vlastenský zvestovatel, politického i literárneho obsahu, redigoval ho Josef Linda, tamtiež. 5. Hyllos od Jana Hýbla, tamtiež. 6. Dobroslav, od dr. Josefa Liboslava Zieglera, redigovaný v Hradci Králové, tlačený v Prahe, zanikol dvanástym zošitom a na jeho miesto nastúpil Přítel mládeže, pedagogický časopis od toho istého vydavateľa.

IV. Srbské

Srbské politické noviny,^[72] ktoré redigoval Dimitrije Davidović vo Viedni, zanikli r. 1822. On tiež vydával v rokoch 1817 — 1821 srbský almanach Zabavnik. Roku 1824 začal profesor Dorde Magarašević v Novom Sade spolu s viacerými učencami vydávať srbskú ročenku Ljetopis srbska,^[73] prísno literárneho obsahu s osobitným zreteľom na Slovanov, po zošitoch v ľubovoľných lehotách, r. 1825, Budín, univerzitná tlačiareň, 3 zošity, 8.

IV. Kníhtlačiarne

Pretože naším cieľom nie je podávať tu podrobné dejiny slovanských tlačiarní, nebudeme uvádzať zprávy o najstarších slovanských tlačou vydaných dielach pre špeciálne dejiny literatúr každého dialektu, ale len tie miesta, kde vychádza slovanská tlač v posledných desaťročiach. — V európskom Rusku bolo v poslednom desaťročí 39 ruských tlačiarní, a to v Petrohrade 15, v Moskve 9, vo Vilne 5, v Rige 4, v Revale 2, v Jurieve 2, v Charkove 2; okrem toho sa po rusky tlačilo v Kazani a Varšave a v cudzine v Lipsku a Prahe. — Poľské tlačiarne boli v prevádzke vo Varšave, Vilne, Vratislavi, Krakove, Ľvove, Poznani, Kaliszi, Przemysle, Krzemienci, Częstochowej, Lubline, Brzegu, Gdansku a i., v cudzine sa po poľsky tlačilo v Petrohrade, Lipsku, Kráľovci atď. — Česko-moravsko-slovenské tlačiarne boli v tomto období v Prahe, Hradci Králové, Plzni, Písku, Brne, Bratislave, Pešti, Budíne, Banskej Bystrici, Vacove, Skalici, Trnave, Levoči (teraz v Rožňave) a inde; okrem toho po česky sa tlačilo vo Viedni a v zahraničí v Berlíne. — Srbské tlačiarne boli vo Viedni (tlačiareň Dimitrija Davidovića, ktorú kúpil M. Ch. Adolf v Rötzi, a u pátrov Arménov) a v Benátkach (zdá sa, že teraz zanikla), ďalej v Budíne (univerzitná kníhtlačiareň); okrem toho sa cyrilským písmom tlačilo vo Ľvove. Z ostatných Slovanov mali Srbovendi tlačiarne v Budyšíne, Chotebuze, Lubiji;^[74] Vindi v Ľubľane, Štajerskom Hradci, Celovci, Trieste; Chorváti v Budíne, Záhrebe; Slavónci v Budíne a Osijeku; Dalmatínci v Benátkach a Dubrovníku. — Hlaholská kníhtlačiareň je nateraz iba v Ríme pri Propagande. — Slovania, ktorí boli pod tureckou nadvládou, najbližší krajania a jazykoví príbuzní Cyrilovi i dedičia jeho učenia a písma nemajú podľa toho ani len jednu jedinú tlačiareň.^[75]