ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Bachratý. Frnčík a Trnčík.

BACHRATÝ (utiera poháre).

FRNČÍK, TRNČÍK sedia pri stole a spievajú:

FRNČÍK: No, pán šenkár, či vám Pán Boh suchom hrozí?

TRNČÍK: Veď nám jazyk k hrdlu prischne.

BACHRATÝ: Prosím, stojím k službám. Vínko červené, biele?

FRNČÍK: No, nech vás kat reže i s vaším červeným! Nedávno som vypil dva litre bieleho, a bolo mi ani v raji; vypijem zatým dva litre červeného, a ledva som na nohách obstál.

TRNČÍK: Doneste nám radšej tej meluziny.

FRNČÍK: Toho šarkanieho mlieka.

BACHRATÝ: Litrík? A či pol?

TRNČÍK: Doneste liter.

FRNČÍK: Dobre máš, kamarát. Radšej viac a dobré.

TRNČÍK: To je tak. Čo sa narobíš, to vieš, a čo užiješ, to máš.

BACHRATÝ (donesie fľašu s páleným a dve skleničky a položí na stôl).

FRNČÍK (nalieva): Ja som už tri dni nebol na robote.

TRNČÍK: Prečo? Práce dosť, na všetky strany volajú.

FRNČÍK: To ja viem. Ale ja už chcem raz začať gazdovať.

TRNČÍK: Ako? Keď nevyrobíš, neodložíš.

FRNČÍK: Keď robím, nuž mám smäd, a keď mám smäd, viac prepijem, ako zarobím.

TRNČÍK: Nuž teda sa napi, aby si smädom nezahynul. (Štrngne si s ním.)

FRNČÍK (zdvihne pohár): Abyže nám dobre bolo!

(Pijú.)

Krošniak. Predošlí.

KROŠNIAK (má na pleciach prehodenú šubku, palicu v ruke): Pán Boh vám daj dobrý večer!

VŠETCI: Dobrý večer!

BACHRATÝ (klania sa): Pekne vítam, pán rychtár! To je radosť, takýto vzácny hosť! (Vezme mu palicu, klobúk a šubku a zavesí všetko na vešiak vpravo.) Nech sa páči sadkať.

KROŠNIAK (Frnčíkovi a Trnčíkovi): No, a vy dvaja čo? Ako sa máte?

FRNČÍK: Ďakujeme, pán rychtár. Okrem jedenia a pitia ako na hodoch.

KROŠNIAK: No, však máte fľašu pred sebou. (Sadne k stolu vpravo v popredí.)

TRNČÍK: Pánom knižka a nám fľaška, pán rychtár.

KROŠNIAK: No, len si vypite, ak máte za čo.

BACHRATÝ (predloží Krošniakovi pol litra červeného vína): Nech sa páči, pán rychtár.

KROŠNIAK (prezerá víno): Samko, to víno je akési bledšie, ako bolo; neprší ti do pivnice?

FRNČÍK: Ba iste mu sud tečie, nuž dolieva bielym.

TRNČÍK: Tým husacím.

BACHRATÝ: Netáraj! Ty si znalec červeného vína! Neviem, či si ho už kedy pil!

FRNČÍK: No ja som ho ešte nepil, ale tu môj kamarát ho už videl.

BACHRATÝ (rychtárovi): To sa vám len tak proti svetlu vidí, pán rychtár. Vínko je dobré, čisté a spravedlivé.

TRNČÍK: Ako šenkárovo svedomie.

Skulík. Predošlí.

SKULÍK (vstúpi prostriedkom): Dobrý panský večer!

VŠETCI: Aá! Dobrý večer!

BACHRATÝ: Ale čo nám skape, pán súsed, keď ste nás vy raz v živote navštívili! (Odoberie mu halenu, palicu a klobúk a zavesí vľavo pri dverách.)

KROŠNIAK (Bachratému): Posypže mu popod nohy popola zo sopúcha, aby tu privykol.

SKULÍK (podáva Krošniakovi ruku): Dobrý večer, Adam! Zazrel som ťa, ako si sem išiel, nuž som si pomyslel: idem sa i ja trochu rozveseliť.

KROŠNIAK: To je pekne, to sa mi páči. Už si len sadni. Vypijeme si hneď i oldomáš.

SKULÍK (sadne tak, aby bol chrbtom ku dverám): No, Samko, daj toho vína!

BACHRATÝ: Aké sa bude páčiť, biele a či červené?

SKULÍK: No, daj toho červeného liter, a tým dvom daj tiež po pollitre. Prídu mi za to v pondelok otavu kosiť.

FRNČÍK: Pán Boh vám zaplať, gazdíčko; ej, veru prídeme.

TRNČÍK: Svet sa naopak krúti, keď i tvrdá skala vodu púšťa. (Skulíkovi.) Prídeme naisto, ak len dožijeme.

FRNČÍK: Ja už tretiemu dnes sľubujem. (Pije.)

TRNČÍK: Ja sľúbim každému, kto zaplatí. (Pije.)

KROŠNIAK (Skulíkovi): A nepôjdeš na jarmok?

SKULÍK: Ešte neviem. Nemám čo viezť. Čo som mal na predaj, predal som na minulom jarmoku.

KROŠNIAK: Vtedy bola lichva v cene.

SKULÍK: I ty si tam bol?

KROŠNIAK: Nuž a, však som tri kusy predal.

SKULÍK: Ach, to je paráda! Celý jarmok som prešiel, každý kúsok náležite obzrel, a teba som tam nevidel.

BACHRATÝ (predloží víno Skulíkovi): Náš pán rychtár boli medzi koňmi.

SKULÍK: Á, tak — hm — ja som ťa medzi volmi hľadal. (Doleje Krošniakovi i sebe naleje a pripije.)

BACHRATÝ (predloží Frnčíkovi a Trnčíkovi víno): Nech sa páči.

FRNČÍK, TRNČÍK (chytro povypíjajú pálené).

FRNČÍK: Ta s tým smradom! (Odpľuje.) Fuj! Nevzal by som to do úst ani za nič. Fuj!

TRNČÍK: Fuj! Však veru neviem, ako človek zdravého rozumu môže to piť. Fuj!

BACHRATÝ (odnáša fľašky): Chudobný len chytro zvoľnie.

KROŠNIAK: Čo budeme tak na prázdno sedieť — Samko, daj nám tú šantalu.

SKULÍK: Ja som už dávno nehral, ale k vôli tebe to zkúsim. (Vytiahne peniaze.)

BACHRATÝ (predloží karty): Nech sa páči.

KROŠNIAK (Bachratému, ukazujúc na Skulíka): Musím ho trochu obrať. (Položí pinku.)

BACHRATÝ: Peniaze ostanú tak či tak v rodine. (Dôverne.) Počul som, počul, a všetko dobré žičím. Pekný párik veru, ani čo by ho s lampášom hľadal.

KROŠNIAK (rozdáva karty): No, dobre, dobre.

SKULÍK (sotva kukne do karát, zvolá): Fajer! (Strhne pinku a zase postaví.)

KROŠNIAK (dá peniaze): Kto hrá, vyhrá alebo prehrá. (Upije si. Mieša a dá karty.)

SKULÍK: Huj, bodaj ťa hus pečená kopla, teraz už sedím na smetisku.

KROŠNIAK: Aha, bratku, sišli sme sa, ako líšky u blanára. Rest! Tridsať.

SKULÍK: Sedemnásť.

FRNČÍK (Trnčíkovi): Stretol krivý šmatlavého.

TRNČÍK: Jeden by za groš Žida na táčkach vozil a druhý by si zaň dal šidlom koleno vŕtať.

FRNČÍK: Čím väčší boháč, tým sa viac za halierom trasie.

BACHRATÝ (Trnčíkovi a Frnčíkovi): Poďte mi pomôcť do pivnice sud navážiť. Poďte, prosím vás!

FRNČÍK: Za dobré slovo a ešte lepšiu plácu prečo by sme nešli? (Vstane.)

TRNČÍK: Mne je dobrá pláca milšia, ako dobré slovo. (Vstane.)

BACHRATÝ: Všetko bude, len poďte! (Odíde s Frnčíkom a Trnčíkom vpravo.)

Petrík. Predošlí.

PETRÍK (vstúpi prostriedkom): Dobrý večer! (Obzre sa a sadne k stolu v úzadí.)

SKULÍK (nahnevane): Ešte i toho musel parom sem dovliecť! (Plieska kartami a pije.)

KROŠNIAK: Do krčmy má právo každý prísť. Čo ťa po ňom.

Paľko. Miško. Predošlí.

MIŠKO, PAĽKO (vstúpia prostriedkom).

MIŠKO (polopansky oblečený): Šťastlivý panský večer!

PETRÍK: Vitajte! Že ste už raz došli!

KROŠNIAK, SKULÍK (hrajú tak náružive, že si nevšímajú nikoho).

MIŠKO, PAĽKO (Prisadnú k Petríkovi).

MIŠKO (Petríkovi): Už dlho čakáš?

PETRÍK: Len čo som si sadol. Ale keby som bol vedel, že týchto tu nájdem, nebol by si ma sem ani za svet dostal.

PAĽKO: No, veru, a prečo? Preto, že ťa tak vysúdil?

MIŠKO: Nerob si z toho nič. Keď ti je len dievča verné, toho starého držgrešlu akosi len obrobíme.

PETRÍK: Tvrdý to orech pod naše zuby.

MIŠKO: Čakaj len času, ako hus klasu. I naše strašidlo nám môže pomôcť.

PETRÍK: Ako to myslíš?

PAĽKO (pološepmo): Mariša nechce na salaši s Jurom sama ostať, bojí sa strašidla, a gazdiná prehovorila starého, aby poslal Helenu na salaš.

PETRÍK: Naozaj?

MIŠKO: To je voda na tvoj mlyn.

PAĽKO (obzerá sa, či Skulík nepočúva): Starý i stará myslia, že to duch nebožkej mátoží, a jeden sa viac bojí, ako druhý.

PETRÍK, MIŠKO, PAĽKO (šepkajú si a sa smejú).

MIŠKO: Už to mám, kamaráti moji; mám znamenitú myšlienku.

PETRÍK: Nuž a?

PAĽKO: Akú?

MIŠKO: Petrík, ďakuj Pánu Bohu, že máš takého kamaráta, ktorý ti k víťazstvu pomôže. O tri týždne môžeš mať veselie.

PAĽKO: Ba čerta!

PETRÍK: Netáraj!

MIŠKO: Ja netáram. Nie som ozembuch. Čo sľúbim, to splním. Ale musíte mi byť na pomoci. Vy musíte robiť, čo vám poviem, a slova neprezradiť.

PAĽKO: Tu je ruka. (Podá ruku.)

PETRÍK: No, dobre. (Podá ruku.)

(Všetci traja si šepkajú a sa smejú).

MIŠKO: Paľko, ktorá šuba patrí tvojmu gazdovi?

PAĽKO: Tá na ľavo.

MIŠKO: No, dobre. To bude žart za groš. Ja idem popredku a vy sa vytratíte za mnou. (Vstane, vezme Skulíkov klobúk, šubu a vytratí sa von.)

PETRÍK (hlasne): Ale čo tu budeme? (Vstane.) Krčmára tu niet, ani nám nemá kto naliať.

PAĽKO: Máš pravdu, poďme!

PETRÍK, PAĽKO: S Bohom! (Odídu.)

Predošlí. Bachratý.

KROŠNIAK (sa smeje): Ha-ha-ha, už tretí raz „fajer“ jedno za druhým!

SKULÍK: O všetky peniaze ma oberieš. Od samého jedu nad tým holomkom (hľadí na stôl, pri ktorom sedel Petrík) som celý zmätený. Že už kapal!

BACHRATÝ: Bude sa ešte páčiť vínka?

KROŠNIAK: Poriadny šenkár: hostí nechá tak a chodí si három-fárom.

BACHRATÝ: Už mi len prepáčte, prosím vás, pánovia. Mám trochu práce v pivnici. Zajtra mi príde nové víno, musel som miesto prichystať.

KROŠNIAK: Dobre, dobre. Ale si tu mal mládencov, a keď im nemal kto naliať, odišli. Už máš škodu.

BACHRATÝ: Možno, ešte sa vrátia. To sú takí sťahovaví vtáci. Ináč veselá chasa, zvlášte Mišo.

KROŠNIAK: No, to je prehnaný šibal, huncút od kosti.

BACHRATÝ: Ten musel v Amerike už tú trinástu školu vychodiť. To ani parom nemyslí, čo ten za chvíľu spíska.

KROŠNIAK: Znám ho, znám, mám ustavičné opletačky pre jeho kúsky.

BACHRATÝ: To je ešte div, že pán sused majú s ním pokoj, keď im hneď pod nosom býva.

SKULÍK (pyšne): Kto nechce, aby ho svine zožrali, nech sa medzi otruby nemieša. Ja mám s takou čvargou pokoj. (Naleje a pripije.)

BACHRATÝ: No-no, pán sused, so suchým i mokré zhorí, a keď čert iné nemôže, nuž aspoň zasmolí. (Odíde.)

Predošlí. Neskôr Miško.

KROŠNIAK: No, mal by som sa už domov poberať, čo chvíľa budú kohúti spievať.

SKULÍK: To nejde, bratku. O toľké peniaze ma doniesť a obrať, a potom s hotovými ufujazdiť? Ešte si hodíme. Šťastie sa môže zvrtnúť, ešte môžem i ja vyhrať. (Dáva karty.)

KROŠNIAK: Nechže ti je po vôli.

SKULÍK (radostne): Vidíš, nehovorím „fajer“! (Smeje sa a pije.)

MIŠKO (vkradne sa tíško do izby, zavesí šubu, kde bola, i s klobúkom, ukáže kľúč, schová ho a, ukazujúc Skulíkovi figu, vyšmykne sa nepozorovane von).

KROŠNIAK: No, počkaj, však mi to vrátiš!

SKULÍK: Nedám sa už. (Smeje sa a pije.)

KROŠNIAK: Uvidíme. (Smeje sa.) Ha-ha-ha, tridsať!

SKULÍK (hodí karty): Nech takú hru parom schytí. Nehrám viac. Samo!

KROŠNIAK: Pamätaj si, kamarát: kto chce chytro zbohatnúť, príde o všetko,

Bachratý. Predošlí.

BACHRATÝ (vbehne): Prosím?

SKULÍK: Platím pol treťa litra.

BACHRATÝ (povie summu).

SKULÍK (platí): Tu je za víno a tu je kartové.

BACHRATÝ: Ďakujem a prosím, pán súsed, nech sa ľúbi nás i druhý raz poctiť.

KROŠNIAK: I ja platím.

BACHRATÝ: Ďakujem, už je všetko vyrovnané.

KROŠNIAK: Blázon dáva, múdry berie.

Frnčík. Trnčík. Predošlí.

FRNČÍK, TRNČÍK (vystúpia podpití, držia sa okolo krku, spievajú):

FRNČÍK (tacká sa): Nech som dobrý, chudobný človek hotová opica.

TRNČÍK: To je tak. Každý ťa omyká, pán a či Žid, či šenkár a či exekútor.

FRNČÍK: Braček môj, nehodno žiť na tom prevrátenom svete. Páni sa množia a chudoby pribýva.

TRNČÍK: Chudobní ľudia puchnú od roboty a boháči od samopaše.

FRNČÍK: To nič. Ale chudobní hladom umierajú a bohatí sa ako potkani trávia, režú, strieľajú a vešajú od samej svevole.

TRNČÍK: Čert ich berie, a ani za nich nepoďakuje. Ale ja ti, braček môj, len toľko poviem, že chudobu bieda a boháčov samopaš straší.

SKULÍK (ktorý sa s Krošniakom šepmo rozprával, preľaknute trhne sebou): Kde straší? Čo straší?

FRNČÍK: Zlé svedomie, gazdíčko, zlé svedomie. (Tacká sa.)

TRNČÍK: Nuž veru, nech som dobrý, že i na tom našom salaši straší. (Tacká sa.)

KROŠNIAK: Čože?

SKULÍK (v nesnádzach): Ale nič, nič, pletky.

FRNČÍK: Nuž veru, tak hovoria.

TRNČÍK: I ja som to počul.

SKULÍK: Vaše sprosté hlavy! (Krošniakovi.) Poďme, kamarát, to je nie spoločnosť pre nás. (Berie šubu, klobúk a palicu.)

KROŠNIAK: No, poďme (Vezme svoje veci.) Dobrú noc!

BACHRATÝ (pomáha obliekať šubu): Dobrú noc! Nech sa páči i druhý raz.

FRNČÍK: Ešte jeden pollitrík, pán rychtár.

KROŠNIAK: Druhý raz, už máte dnes dosť, už vás sáče.

TRNČÍK: Čo by sácalo, to len pálené ťahá vpravo a víno na ľavo, a človek raz nevie, komu po vôli urobiť.

FRNČÍK: Pán rychtárko, ten pollitrík!

KROŠNIAK: Ani jedno deci, už nevládzete ani na nohách stáť.

TRNČÍK: Čo, že nevieme na nohách stáť? Ešte si aj zatancujeme. (Schytí Frnčíka, spievajú a skáču):

(Vyskočia a sa svalia.)

(Opona spadne.)