Básne príležitostné

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň , tak ako už hlasovalo 831 čitateľov.

Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav

Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Mária Kunecová, Martina Jaroščáková, Silvia Harcsová, Zuzana Babjaková, Daniela Kubíková, Andrea Kvasnicová, Daniel Winter, Ivana Hodošiová, Zuzana Šištíková, Karol Šefranko, Erik Bartoš, Lucia Muráriková, Dušan Kroliak, Eva Štibranýová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Za Ondrejom Halašom

[29]


     To on — náš Ondrej Halaša,
to bytu jeho rázovité ťahy.
     Však ver’ sa každým ponáša
na muža vôle, borby, práce, snahy?
     — A tento činiteľ náš drahý,
predvojak, strážnik v každom čase:
     tá hlava — plná našich starostí,
ich premáhači statní — ruky obe;
     zrak, záujmy čo rodu pasie;
     hruď vzdorujúca krivde-zlobe,
to srdce teplé, zlatej rýdzosti:
to všetko, ach, už — odpočíva v hrobe…

     Môj druhu, brate, Ondreju,
keď už tak sudba nepraje nám v ničom,
     zlá Ježibaba-macocha;
     ty ponechaj nám nádeju,
že aspoň duch tvoj, ten nás neopustí —
     Ním zasahuj v náš život pustý;
buď kvasom tajným, ostňom, pohoničom,
dorážajúcim dákym blesku bičom
     na slovenského leňocha!

1913


[29] Za Ondrejom Halašom — Narodil sa 17. septembra 1852 v Záskalí, umrel 4. apríla 1913. Horlivo zveľaďoval zbierky Muzeálnej slovenskej spoločnosti, zapísal vyše 10.000 piesní. Pracoval i literárne.

POKRAČOVAŤ NA ĎALŠIU KAPITOLU Kantáta