Básne príležitostné
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Mária Kunecová, Martina Jaroščáková, Silvia Harcsová, Zuzana Babjaková, Daniela Kubíková, Andrea Kvasnicová, Daniel Winter, Ivana Hodošiová, Zuzana Šištíková, Karol Šefranko, Erik Bartoš, Lucia Muráriková, Dušan Kroliak, Eva Štibranýová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová
[75]
Ja plačem nad Oravou drahou, horko plačem;
ach! starec som… Bo mladec nech, tak zúrim, skáčem
od zlosti; päste zatnem na čís’ leb,
ho zohrdiac jak z biednej hliny črep…
Veď roztrhané ako vetché nite pásky
odvekej, v srdciach, v hrude, v skale žitej lásky…
Och! zrada, pranier! škripec, poprava!
Včuľ, Orava, len budeš boľavá,
jak nikdy predtým, hoci šťastnou bys’ byť mohla,
jak ešte nikdy!… No, pád! krivda pravdu zohla…
Ba i mňa starého už berie zlosť:
fuj! závisť brata, sestry hrabivosť
bez páru! Majú v moci mnohé milióny,
No, vlkov susedstvo! cez zuby, hryz
poostri na brúse, čo točí kýs’
vývrheľ pekla… ukúš zo spanilých skraní
si Oravienky jednu, žvi, žer rovno sani
a — zadrhni sa! hlt než prekotíš…
Boh pomsty ten ti hrozný navaľ kríž!
… Však čo mám z toho? Zbudne zohavenia práca
čo jazva, srdce ti bár s mojím vykrváca —
hoc dážď ju vymyje… hoc slnce — moc tá hnacia
zem v obeh, v rozvoj síl — ju pozláti:
celistvosť tvári, ach! sa — nevráti…
[75] 28. júla 1920 — Po vzniku Československej republiky r. 1918 Poliaci začali sa domáhať severnej časti Kysuckej doliny, severnej časti Oravy a Spiša. Nárečie týchto krajov má síce niektoré znaky poľské, ale obyvateľstvo týchto dedín hlásilo sa vždy k slovenskému národu, mala sa otázka rozhodnúť plebiscitom. K plebiscitu však nedošlo. Rada veľvyslancov 28. júla 1920 vydala rozhodnutie, podľa ktorého 12 oravských a 13 spišských dedín proti vôli ich obyvateľstva pripadlo k Poľsku. — Hviezdoslav v tejto básni vyslovuje rozhorčenie proti vtedajším poľským vládnym kruhom, ktoré si vynútili toto okyptenie Slovenska.