SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V dňoch vykúpenia

[53]

Z pamätníka Ľ. S.


Vzrušené je moje srdce,
poskakuje ani v tanci,
duch môj teká rozptýlený
od radosti, veselosti
bujnej, temer šialený až;
ani neviem, čo tu píšem
takrečeno bez rozmyslu
na tú, deva roztomilá,
ako tvoja čistá duša,
bielu blanku, neviem ozajst!…
Ale píš len, stará ruka,
beztoho hoc sa i trasieš,
ako teraz list vo vetre
novembrovom, až i spŕchne —
chytro píš, hoc haky-baky,
sťaby ruka opilcova…
Áno, pil som, priznávam sa;
ale nie to hanba, posmech,
opojiť sa vzácnym vínom
z hrozna — nebeských až viníc,
akého druh nesadený
na zemi tu zve sa radosť…
… A tá ruka stará píše,
píše, až sa kníše pero…
Dopísala. Čože čarbla?
Viďme, čujme… zneje takto:
Národ slovenský vstal z mŕtvych,
rubáš zhodil — zdupkal — žije!
Po viac nežli tisícročnom
na požunských smutných poliach
podkosení — pohrobení
vzkriesený je… v ľudstva dejoch
pravý zázrak! Halelujah!
Radujme sa, veseľme!…

1918



[53] V dňoch vykúpenia — Tiež výraz radosti z prevratu r. 1918. V podtitule uvedené začiatočné písmená Ľ. S. zatiaľ neznáme.