Zlatý fond > Diela > Básne príležitostné


E-mail (povinné):

Pavol Országh-Hviezdoslav:
Básne príležitostné

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Mária Kunecová, Martina Jaroščáková, Silvia Harcsová, Zuzana Babjaková, Daniela Kubíková, Andrea Kvasnicová, Daniel Winter, Ivana Hodošiová, Zuzana Šištíková, Karol Šefranko, Erik Bartoš, Lucia Muráriková, Dušan Kroliak, Eva Štibranýová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 829 čitateľov

Sursum corda

[28]


V tej dobe, keď sa vylial Ducha
prúd svätý každé na telo,
do svadobného zem sa rúcha
a nebo v slnce odelo;
keď tepna žitia búši veselo,
hruď dme, hrá v rukách, okrídľuje nohy,
i hlavu starca vzpína vozvysok,
z čiel kreše zlaté iskry myšlienok,
hne v duši balvan predsavzatí mnohý —
vyprášťa všetko z poroby,
kvet posádza i na hroby…
v tej dobe, kol kde ruch, beh, let a tok,
ó, pomýšľajte vážne na úlohy,
vy, ducha toho vzácne nádoby!

Hej, vy, imž daná ducha sila
a mocou slova vládnete,
chápte sa! Zloba obrátila
zas oje, sliediac po svete,
sem v kraje, beztak smútkom zastreté
pre škody, ktoré dosiaľ popáchala
o navštíveniach s károu železnou;
jej ešte nie dosť: plen chce znov a znov,
chce naskrz púšť, kde piesok len a skala…
chce záduch kahančeka bár,
i na klásoček pripiecť zmar…
S tou cudzopasnou pliagou, ohyzdou,
v nejž frfre vzpura proti duchu stála:
s ňou máte stáť zas skoro z tvári v tvár!

A preto zavčas zásobujte
duševných zbraní arzenál,
na každej brúste, točte, kujte,
že, jakby blesk v tme trblietal,
vzplá: — šelme beľmom sadne na okáľ
(veď pravdy lúč to, ktorá oči kole),
skaď zapára zas v svedomie sťa hrom…
Lesť múti tam — vy cúďte dôvodom;
tam presila — vy zdvižte ruky holé
k nebesám, iba s knihou kníh,
jak Luther kedys’, slabý mních,
a: Tu sme! — skričte — v nás Boh, spása v ňom!…
A bojovníkom božím nechá pole
v svet rozprášený s hanbou broj a pych…

Ó, Bože, že vždy ešte brániť
i púhy dych si treba nám;
že chcú nás nasmrť v duši raniť,
tam práve, kde ty máš svoj chrám,
čo sebe k cti v nás založil si sám,
keď si nás štepmi vkorenil v zem túto,
nás upravil vzrásť sadom zeleným
— proťajškom neba — s kvetným sklepením…
tak, bohužiaľ! — však ver’ i tebe ľúto? —
Nech nie tá zhubcov pohona,
farizej ľstive nekoná,
nezrádza Judáš: s letom milostným
ký život o žniach zaplesal by tuto
na ohlas trúby z hradieb Siona!

No poručeno tebe, Bohu!
Veď keď aj hustnú záveje:
chováme ešte nádej mnohú,
a kvet je dieťa nádeje;
len v ohni kov sa zlatom zaskveje.
A potom deje nepochybne svedčia:
boj pravdy vzal sľub na víťazstvo dňa;
krv mučenícka zvlášť je úrodná:
tým väčší zisk, čím obeť bola väčšia;
i kalich blenu vypitý
vše prídatok mal nemrity;
a z hranice, čo vzňala pochodňa
streštencov, sestra katanského meča,
fénixi vzlietli kedys’: husiti…

1913


[28] Sursum corda! — Vzmužme sa!

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.