Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Mária Kunecová, Martina Jaroščáková, Silvia Harcsová, Zuzana Babjaková, Daniela Kubíková, Andrea Kvasnicová, Daniel Winter, Ivana Hodošiová, Zuzana Šištíková, Karol Šefranko, Erik Bartoš, Lucia Muráriková, Dušan Kroliak, Eva Štibranýová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 829 | čitateľov |
Československá armáda
si za zvláštnu česť pokladá,
keď navracia sa z víťazného boja
na oddych v tábor, zbylé krôpky znoja
z čiel utrúc si, zbroj odložiac i štít:
ťa, krvi zlatá mzda, ťa, slávna trofej moja,
Slovensko drahé! z duše pozdraviť.
Si slobodná už, krásna vlasť,
kde s právom dedič smie si nájsť
časť držania, i — lenže slnko z rannej
zrodené zory oblysklo svet — na nej
pracovať z chuti; hrivnu vlôh i síl
v plň rozviť hodnoty: dľa túžby nezvieranej
by obohatil vlasť i ozdobil…
Prístavku Čiech ty vzácny! ak
v ústroji badáš protív tlak,
svár rozduchovať podlých nálad mechom:
och, udus ich!… a snaž sa s bratom Čechom
zrásť v celok varom svätých záchvatov —
Vrž z lona Kaina s tým velezradným hriechom,
že ruší zmluvu s krvi pečaťou!…
A potom, košatý jak strom
nad šírych hraníc priestorom
sa pnite k nebu! silný strom a zdravý,
čo — hájený aj od piat po vrch hlavy —
hoc v búrke leda lístím sšumoce,
a v sveta záhrade, jak najkrajší štep Slávy,
skytajte ľudstvu — dobré ovocie…
— Vtom na pozdrav ten mužných viet
z úst Slovenska zvznie odpoveď:
Ó, ďakujem ti, víťazný náš voje,
za výhru — triumf — šťastie! dnes i moje:
za život nový, zlatú slobodu…
Hej, tvojich námah pot, krv, nasmrť bité boje
ma navrátili môjmu národu!
Bo Slovák — tulák bez vlasti
slul od vekov, muž boľasti
i otrok, zatratený do nevole…
Dnes slobodný je! má vlasť! žiale-bôle
mu zmenili sa v radosť, v zdravie duh;
i skoro uzrieš, jak kol spustlé bitiev pole
v skvost priodel žní jeho prácny ruch!
Z dvoch, áno, vetví jeden strom
nad šírych hraníc priestorom
už čnie si hrdšie nad miest kandelábre —
A neboj sa, ty vojsko naše chrabré:
blesk nepretne zrast, nie to červík kýs’
len listvou strasie strom, a čo ním lezie, babre,
sťa rosa spŕchne všetok mrzký hmyz…
A strom sa kvetom osype
po lipy našej dôvtipe
a bude rodiť — nekonečné veky
k úžitku ľudstva: pre jeho že liek i
slasť si ho šetriť bude prerado —
Však za hradbu, val, šianc má hory, valné rieky
a zvlášť stráž — teba, statná armádo! —
1919
— básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam