E-mail (povinné):

Ferko Urbánek:
Pánik

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Zdenko Podobný, Erik Bartoš, Jakub Košuth, Katarína Tínesová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 53 čitateľov

Výstup 11.

Anička, predošlý.

ANIČKA (vopchá hlavu medzi dvere): Pst — pst! Či ste tu sami, strýčko?

MATÚŠ: Sám — sám ako prst, holúbok môj zlatý.

ANIČKA (vystúpi): A či otecko neni doma?

MATÚŠ: Ba hej, doma je, doma. Kdeže by bol? Práve čo došiel.

ANIČKA: Ach, to je škoda!

MATÚŠ: No — no — netreba sa preto rmútiť. Teraz je doma, ale — ako viem — odíde do mesta.

ANIČKA (radostne): Odíde iste?

MATÚŠ: Áno, odíde. A prečo sa tomu tak tešíme? He?

ANIČKA: Preto — že — že chcem vás, strýčenko, o niečo požiadať.

MATÚŠ: Ale mňa?

ANIČKA: Áno, vás, len mi vopred musíte sľúbiť, že mi to urobíte.

MATÚŠ: Hoj, ja by som pre vás i do ohňa skočil.

ANIČKA: Naozaj?

MATÚŠ: Nuž veď som ja vás vypestoval, ja som vás kolísaval, keď ste ešte malá bola a keď ste odriastla, s vami som sa bavieval, vám rozprávočky rozprával, na koníka s vami sa ihral. Každý prvý kvietok som vám donášal. (Smutno.) A keď vás potom z domu do školy odviezli, div som od žiaľu nezahynul. (Utiera si oči.)

ANIČKA: Neplačte, strýčko, ja viem, že ste vy dobrý človek. Ja vás tiež rada, len mi to, prosím vás, urobte, o čo vás žiadam.

MATÚŠ: Oj, urobím, urobím všetko, čokoľvek len chcete.

ANIČKA (dôverne): Viete, strýčko, ja toho súsedoch Janíka z celej duše milujem, bez neho by som ani žiť nevedela.

MATÚŠ: Naozaj?

ANIČKA: Aby sme si konečne otecka naklonili, vyhútali sme si malú komediu, pri ktorej nám musíte byť aj vy na pomoci. (Prosebne.) Prispejte ku nášmu šťastiu!

MATÚŠ: Keď sa tu o vaše šťastie jedná, urobím všetko, čo len chcete. A čo mám robiť?

ANIČKA (obzerá sa — tajnostne): Nič iné, len keď otecko odíde z domu, pustíte Dr. Križovského oblokom sem do izby, tu ho musíte ukryť a oteckovi musíte nahovoriť, žeby sa skôr vrátil, ako je treba, ako určil. Rozumiete?

MATÚŠ: Hoj rozumiem, ako by som nerozumel. Otecka mám tu v izbe ukryť a pánu doktorovi nahovoriť, žeby sa skôr vrátil, ako je treba.

ANIČKA: Bože uchovaj! Naopak: Pána doktora tu v izbe ukryť a oteckovi nahovoriť, žeby sa skôr vrátil, ako ho čakajú.

MATÚŠ: Už teraz rozumiem, už to viem.

ANIČKA: Ja poviem mame, že idem tetku pozreť a tiež sa tu dakde ukryjem.

MATÚŠ: Nuž a potom?

ANIČKA: Čo z toho potom bude, uvidíte. Teraz však ruku na to, strýčko, že vykonáte, o čo som vás žiadala. (Podáva mu ruku.)

MATÚŠ (vezme jej ruku a hladká ju): Ach, aká to malá paculienka a mäkučká, ani čo by človek malé husiatko mädlil.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ferko Urbánek

— dramatik, prozaik, básnik, autor vyše 50 divadelných hier s ľudovýchovným a národnobuditeľským poslaním, ktoré dodnes hrajú predovšetkým ochotnícke divadlá Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.