SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Výstup 3.

Predošlí bez Janíka.

BRÁZDA (obzre sa na Aničku): No, čo ty fňukáš, ako by si bola cicvár žuvala?

ANIČKA (s plačom): Otecko, ja umrem.

BRÁZDA: Ach ba, kýho čerta, zas sprostosť by si chcela vykonať.

ANIČKA: Keď ho tak vrele ľúbim.

BRÁZDA (napodobňuje jej hlas): Vrele ľúbim. (Svojím hlasom.) Nuž a ty sa nazdáš, že je ľúbosť kolera, aby ľudia na ňu mreli? Aj druhí ľúbia a nemrú.

ANIČKA: Bez neho život hotová smrť.

BRÁZDA: Láska z ľudí bláznov robí a tebe už tiež rozum pomiatla. No však ja ťa vykurujem!

ANIČKA: Ale, otecko!

BRÁZDA: Čit — ani slova! To ti hovorím, že keď ho tu ešte raz najdem, uši mu vytrhám a rebrá polámem.

ANIČKA (s plačom odíde): Ach, ja nešťastná, ja nešťastná!