SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Výstup 28.

Katruša, predošlí.

KATRUŠA (donesie vajcia, chlieb a mlieko): Nech sa ti páči!

BRÁZDA: Ďakujem. (Sadne si ku stolu.) Niečo lepšieho nemáš?

KATRUŠA: Nemám veru, nemám.

BRÁZDA: Nuž dobre. (Ujedá) Nebol tu nik, kým som bol preč z domu?

KATRUŠA: Nik. Ktože by tu mal byť?

BRÁZDA: No, ja myslím, či ma niekto nehľadal.

KATRUŠA: Nie.

BRÁZDA: Ani Pánik tu nebol?

KATRUŠA: Nie, nebol tu. Čo by tu bol hľadal? Naša princezná nie je doma.

BRÁZDA: A kdeže je?

KATRUŠA: Vybrala sa k tetke, ale Boh sám vie, kade tá lamfári so svojim Pánikom.

BRÁZDA (nahnevano): No, toto je predsa len ku zlosti, tu doma pred ním zamykám bránu, dievča chránim, ako len najlepšie viem a keď výjdem z domu, oni si po špacírkach chodia. Sto tisíc hrmených do takého poriadku! Nuž čo nedávaš pozor na ňu!

KATRUŠA: No, tá si aj mnoho robí zo mňa. Ja som jej povedala, že nesmie ísť, keď si ty nie doma. Mal si očuť, ako na mňa spustila. Ani náš mlyn tak nemele, ako jej ústa mlely.

BRÁZDA: A predsa išla?

KATRUŠA: Vyparádila sa ako na bál, vzala knihu a išla.

BRÁZDA: Človeka by porazilo.

KATRUŠA: Najlepšie bude, keď pôjdeš čím skôr za nimi pozreť, kde sú. Taká som nepokojná.

BRÁZDA: To aj urobím. Jak ich spolu najdem, nuž beda im obom. Ja tomu vyparádenému vytrčpánovi nohy polámem, aby sa mi viac za dievčaťom nevláčil.

KATRUŠA: To dobre urobíš, len choď čím skôr!

BRÁZDA: Ani jesť sa mi nechce od samého jedu. Dones mi trochu vody, nech si zlosť spláchnem.

KATRUŠA: Zaraz ti donesiem. (Odíde.)