Pánik

Katruša, predošlí.

PAĽKO: Kde len mešká? To nebýva jej obyčajou, žeby ma prvá neprivítala.

KATRUŠA (vystúpi veselo): Vítaj, Paľko!

PAĽKO: Boh ťa pozdrav, Katka drahá. (Obejmú sa.)

PAĽKO: Kdeže si meškala, keď si ma dnes neprivítala?

KATRUŠA: Bola som v kuchyni a neočula som, keď si vošiel. Nech sa ti páči sadnúť.

PAĽKO: Ďakujem. (Sadne si.) No, aj ty si hačkaj vedľa mňa. (Pristaví stolicu ku svojej.)

KATRUŠA: Hneď, hneď, Paľko, len ti donesiem malé občerstvenie. (Odbehne.)

PAĽKO: Netráp sa! — Je to dobrá, zlatá duša! Večná škoda jej pri takom starom skupáňovi. Nuž ľa, to je dielo zlých ľudí, čo nás rozdvojili, nedoprajúc nám šťastia lásky.

KATRUŠA (donesie na tácke pečienku, víno a koláče a postaví na stôl pred Paľka): Nech sa ti páči, Paľko!

PAĽKO: Ďakujem ti, anjel môj. Koľkú prácu máš voždy so mnou.

KATRUŠA: No, len jedz, kačka je mladá, vínko je dobré a koláče ma tiež nezahanbia. Jedz len, veď som to pre teba s láskou prihotovila.

PAĽKO: Ty si dobrá duša. Sadni si teda pekne ku mne a papkaj so mnou.

JANÍK, ANIČKA (vykuknú).

KATRUŠA (sadne si ku Paľkovi): Nech ti je teda po vôli. Čakal si dlho?

PAĽKO: Nečakal som dlho, ale vieš, že bez teba mi každá minútka rokom a že neprestajne na teba len myslím, čo dokazujú tieto kvietky, ktoré len k vôli tebe pestujem, ktoré len pre teba kvitnú. (Podá jej kyticu.)

KATRUŠA (odoberie kvietky a vonia): Ďakujem. Budem sa s nimi cely čas až do najbližšej tvojej návštevy tešiť.

PAĽKO: Mám radosť, že som ti mohol kvietkami čas ten zpríjemniť. Ach, keď by si mojou bola, vedel by som ťa na rukách nosiť a ako princeznú obsluhovať. (Obejme ju.)

JANÍK, ANIČKA (razom vykuknú a zase sa skryjú).

KATRUŠA: Že sa to nestalo, majú to zlí ľudia a moji rodičia na svedomí. Ulakomili sa na bohatstvo a donútili ma ísť za muža, ktorého som nenávidela a tým otrávili celý môj život.

PAĽKO: Ja som im bol málo. Milší im bol starý skupáň, boháč.

KATRUŠA: Bohatstvo malo byť vrahom našej vernej lásky.

PAĽKO: No, nestalo sa tak. Láska naša nezahynula a nezahyne. (Naleje víno do pohárov a pripíja Katruše.) Na našu lásku!

KATRUŠA (priťukne): Na našu vernú lásku!