SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Výstup 9.

Katruša, predošlý.

KATRUŠA (obzerá sa): Matúš, či nespomínal pán, že ide preč?

MATÚŠ: A kam by mal ísť, veď práve čo došiel.

KATRUŠA: No ja len myslím, či dačo nespomínal.

MATÚŠ: O tom ani slova. Bránu zamykať mi však prísno nakladal.

KATRUŠA: Nuž veď hej, Matúško, zamykaj, keď je pán doma. Zamykaj, ako najlepšie vieš. No, keď gazda odíde, môžeš ju zasa otvoriť, aby sme tu neboli jako v dajakom uzavretom kláštore.

MATÚŠ: Hm — to je tá vec, však ja tomu dobre rozumiem. Ale je to — ad animam — sprostá robota: zamykaj — odmykaj a odmykaj — zamykaj a to od božieho rána do pozdného večera. (Škriabe sa za uchom.)

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

KATRUŠA: No už len nešomri, Matúško, veď ja ti to vynahradím. (Podá mu peniaze.) Tu máš na tabák, ale — kedby gazda odišiel z domu, nezabudni mi to nebudem mať za čo piť, sborgujem si a som zasa pri spôsobe. Čo Pánbenko nepožehná, to Šlojmo požičia.