E-mail (povinné):

Ferko Urbánek:
Pánik

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Zdenko Podobný, Erik Bartoš, Jakub Košuth, Katarína Tínesová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 42 čitateľov

Výstup 6.

Matúš, predošlí.

MATÚŠ (za kulisňou): Už idem — už — už!

BRÁZDA: No len poď, ty stará mátoha, však ja aj s tebou zatočím.

MATÚŠ (vystúpi): Ponížene meldujem, že som už tu.

BRÁZDA (prísno): Matúš! Kto pustil „Pánika“ do domu?

MATÚŠ: Ja — ja — ja neviem.

BRÁZDA: Nevieš? Hm — hm, a ktože mu bránu otvoril? He?

MATÚŠ (v rozpakoch): Ja — ja nie. Brána bola otvorená a dom nebol zavretý, nuž mu bolo ľahko vojsť.

BRÁZDA: A prečo bola brána otvorená? He?

MATÚŠ (smeje sa): Ha-ha-ha, keď — keď — nebola zavretá.

BRÁZDA (dupne nohou): A prečo si ju nezatvoril a nezamknul, ty ožech starý? Či to nie je tvojou povinnosťou? He?

MATÚŠ: Ja to ani sám neviem, či je, či nie je. Gazdičko kážu zamykať, gazdinká kážu nezamykať a slečinka chce ju mať otvorenú. Kohože mám potom poslúchať? Ja podľa svojho sprostého rozumu myslím, že väčšina musí zvíťaziť.

BRÁZDA: Nemudruj, ty starý filozof. Ty musíš to robiť, čo ti ja kážem. Rozumieš? Ten „Pánik“ vypánený mi do domu nesmie a jak ho tu ešte raz najdem, nuž ti rebrá zlámem.

MATÚŠ: Ponížene pekne ďakujem. To je ešte voždy lepšie, ako hlavu sraziť, lebo tú mám len jednu a rebier mám deväť a desiate to čertove rebro, moju starú na prídavok. Ja však, gazdičko, myslím, že s tým „Pánikom“ to ešte tak zle neni, len (škriabe sa za uchom) hm, len keďby iní inde neprivoniavali.

BRÁZDA (prekvapeno): A kto privoniava? Hovor!

MATÚŠ: Hm — to je tá vec, však ja tomu dobre rozumiem. (Smeje sa.)

#KVýstup 7.#-K#

Katruša, predošlí.

KATRUŠA (počúva v úzadí, dáva Matúšovi znamenie, aby mlčal, ukazujúc mu peniaze).

BRÁZDA (nezbadá Katrušu): Čomu rozumieš? Von s tým!

MATÚŠ: Nuž — že — že — hm —

BRÁZDA: No, čo sa okuniaš? Hovor! Rozviažem ti jazyk! Ktože to privoniava? He? (Kýchne.)

KATRUŠA (káže mlčať, oddá Matúšovi peniaze).

BRÁZDA (dupne): Hovor! Sto okovaných sa ti do päty páralo.

MATÚŠ: Nuž — nuž tí — kocúri privoniavajú ku našej slanine, ktorej ešte plnú komoru máme. (Pokrytecky sa smeje.)

KATRUŠA (medzi dvermi prikyvuje hlavou a odíde).

BRÁZDA: Ty chmuľo starý. Rob si z niekoho iného blázna, lež nie zo mňa. To si však pamätaj, ak ja toho „Pánika“ ešte raz tu zastihnem, nuž vyletíš aj ty s ním predo dvere. Ani na kalendár ohľad brať nebudem, urobím ti aj v lete Všechsvätých. Mňa ty neoklameš, ja všetko viem, čo sa za mojím chrbtom robí, daj si teda dobrý pozor. (Odíde.)




Ferko Urbánek

— dramatik, prozaik, básnik, autor vyše 50 divadelných hier s ľudovýchovným a národnobuditeľským poslaním, ktoré dodnes hrajú predovšetkým ochotnícke divadlá Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.